Pekne späť k turnaju. Klasika Windmill, 16 ihrísk na jednom mieste, skoro 80 tímov v 3 divíziách a 3 dni kvalitnej hry. Jediné, čo sa dá tomuto turnaju vytknúť je to, že je ďaleko a dostať sa tam je fakt únavné. Odohrali sme 8 zápasov, ale ja spomeniem len pár, ktoré stáli za to. Z piatku spomeniem len zápas s Freespeedom, ktorý skončil celkovo na druhom mieste. Boli to favoriti turnaja a preto som sa tešil, že sa s nimi stretnem ešte plný sily. Snáď sa nám podarí zabojovať a trošku ich potrápiť. Bohužiaľ sa nám to darilo len v prvom polčase, v ktorom sme s nimi držali krok, ale potom sme si už neškrtli a prehrali 15:6, čo je dosť zlé. Bol som trošku smutný, lebo som čakal, že zahráme lepšie a že naša hra bude zrovnateľná s týmto tímom. No tento výsledok naznačil, že sú minimálne o dve triedy lepší.
No nič, otrasieme sa a ideme ďalej. Ak sme chceli pomýšľať na prvú osmičku, museli sme v sobotu ráno s celkom veľkým rozdielom poraziť našich susedov z Viedne The Big EZ. Všetci sme to vedeli a nič sme nenechali na náhodu. Zo začiatku sa ešte ako tak držali, ale postupom času dominujeme a poľahky vyhrávame 15:5, čo nás katapultuje na priebežné 2. miesto. Vo veľkej pohode nastupujeme proti neskorším víťazom zo Švajčiarska Flying Angels. Sme pri chuti a naťahujeme sa s nimi bodík po bodíku až do stavu 12:12. Po pár smolných situáciách prehrávame 14:12, ale hodnotím to ako najlepší výsledok turnaja. Hra plná napätia a v podstate vyrovnaná až do poslednej chvíle. Žiadne zbytočné cally. Pekný zápas, ktorý nás posúva do štvrťfinále. Vo štvrťfinále sa stretávame s českým Silence. Tušil som vyrovnaný zápas spomínajúc na to, že Feldrenner a Silence hrali spolu na EUCC v Londýne o umiestnenie a skončilo to tesnou výhrou Feldrenneru o bod. Mne osobne tento zápas vôbec nevyšiel. Hral som pod svoj štandard, čo sa mi tak často nestáva, navyše sa väčšinou viem na dôležité zápasy pekne vyhecovať, ale teraz sa mi to nedarilo. Samozrejme musím uznať, že hra Silence išla hore a možno oni sami mi ten zápas tak znepríjemnili a nepustili ma skoro k ničomu. Zlepšenie prišlo až po polčase, keď som sa na vlastnú žiadosť premiestnil z útočnej lajny do obrany, kde som sa cítil istejšie, ale tiež nič moc. Našťastie Feldrenner nestojí na jednom hráčovi a podarilo sa nam mierny náskok Silence zrovnať na stav 13:13. Tam sa mi zdalo, že sa ukázal najväčší progress Silence za posledný rok. Síce medzi nimi začala narastať nervozita, ale nemala negatívny vplyv na ich hru. Skôr sa mi zdalo, že sa dokázali skonsolidovať a svedomito premeniť túto patovú situáciu na víťazstvo. Zdalo sa mi, že presne toto im pred rokom vo finále proti Freespeedu najviac chýbalo. Po tomto zápase skončili naše šance prebojovať sa do finále a tak trochu uvoľnene a bez väčších problémov končíme na 5. mieste. Čo nie je zlé, ale aj tak si myslím, že sme mali na to hrať aspoň o 3. miesto.
Mor ho! skončili celkovo 15-ty. Keďže som videl len časť jedného zápasu, neviem presne ohodnotiť celkovú kvalitu hry, ale ten zápas čo som videl ukázal, že slovenské frisbee sa posúva ďalej. Bohužiaľ nie je to zrejme takými veľkými krokmi, ako by si všetci priali, ale aj malé kroky stále vedú dopredu. Verím tomu, že hráči tímu Mor ho! budú na budúci rok tvoriť základ slovenskej repre na majstrovstvách Európy, kde sa naplno prejaví všetko úsilie a skúsenosti, ktoré tento rok Mor ho! nazbiera.
Na turnaji hral aj český ženský tím Hot Beaches s päticou slovenských hráčok. Bohužiaľ sa im nepodarilo obhájiť víťazstvo, ale bolo evidentné, že sa úroveň tímov oproti minulému roku citeľne zdvihla. Umiestnili sa nakoniec na štvrtom mieste.
Turnaj nesklamal a myslím, že všetci si dobre zahrali a až na Chorcheho vytknutý kotník sa vrátili živí a zdraví. To je základ na to, aby sme sa všetci stretli aj v Prahe na WUCC. Už teraz sa teším na ďalší ročník Windmillu.
Branki
Mor ho! skončili celkovo 15-ty. Keďže som videl len časť jedného zápasu, neviem presne ohodnotiť celkovú kvalitu hry, ale ten zápas čo som videl ukázal, že slovenské frisbee sa posúva ďalej. Bohužiaľ nie je to zrejme takými veľkými krokmi, ako by si všetci priali, ale aj malé kroky stále vedú dopredu. Verím tomu, že hráči tímu Mor ho! budú na budúci rok tvoriť základ slovenskej repre na majstrovstvách Európy, kde sa naplno prejaví všetko úsilie a skúsenosti, ktoré tento rok Mor ho! nazbiera.
Na turnaji hral aj český ženský tím Hot Beaches s päticou slovenských hráčok. Bohužiaľ sa im nepodarilo obhájiť víťazstvo, ale bolo evidentné, že sa úroveň tímov oproti minulému roku citeľne zdvihla. Umiestnili sa nakoniec na štvrtom mieste.
Turnaj nesklamal a myslím, že všetci si dobre zahrali a až na Chorcheho vytknutý kotník sa vrátili živí a zdraví. To je základ na to, aby sme sa všetci stretli aj v Prahe na WUCC. Už teraz sa teším na ďalší ročník Windmillu.
Branki
