utorok, 8. februára 2011

Bubblepest 22. - 23.1.2011

Je tu nový rok a ja pokračujem vo svojom písaní o turnajoch. Tento rok znovu vyzerá zaujímavo a už teraz sa mi rysuje viac vcelku zaujímavých turnajov, čo plánujem absolvovať. Nebudem prezrádzať podrobnosti, ale rozhodol som sa, že tento rok skoro všetky turnaje absolvujem za slovenské tímy. Áno presne tak, túto sezónu nebudem hrať za nemecký Feldrenner, ale prevažne za Outsiterz, SK repre, Golden Ants a čo ja viem kto sa mi ešte pripletie pod nohy. Prvý turnaj som už absolvoval. Volal sa Bubblepest.

Turnaj, ktorý sa odohrával síce v hale, ale všetko ostatné bolo ako na turnaji vonku. To znamená, že sa hralo 7 na 7 na umelej tráve v normálnych kopačkách. Turnaj bol pre mňa veľmi zaujímavý z viacerých dôvodov.

Prvýkrát sme ako Outsiterz skúšali na turnaj osloviť aj hráčov a hráčky mimo nášho klubu a spraviť výber tých najlepších. Taktiež na tento turnaj boli vyhradené špeciálne tréningy, ktoré prebiehali ešte minulý rok v období od októbra až do Vianoc. Zaujímavosťou bolo to, že sme trénovali vonku na umelej tráve za umelého osvetlenia. Tréningy som pripravoval ja a snažil som sa ľudí stále držať v teple, takže sa možno niekomu mohli zdať omnoho akčnejšie ako inokedy, ale myslím, že splnili účel.

Prvýkrát som musel cca týždeň pred odchodom na turnaj viacerým hráčom oznámiť to, že sa nedostali do zostavy. Nebolo to nič príjemné, ale poväčšine som sa stretol s pochopením a ľudia to brali vcelku prirodzene. Pri veľa menách som fakt dosť dlho váhal, ale teraz si myslím že sa nám podarilo zložiť tím najlepšie, ako sa v danej chvíli dalo.

Prvýkrát som hral v tak veľkej hale a bol som zvedavý, ako pôjde hádzanie v bezvetrí. Na moje prekvapenie mi to pripadalo celkom prirodzene a hralo sa mi dobre. Napriek tomu bolo cítiť, že sme v hale. Neviem čím to presne bolo, či tam bol nejaký iný vzduch alebo čo, ale mal som iný pocit, ako keď som vonku a nefúka. Možno to bolo aj tými stenami okolo celého ihriska, ktoré dávali pocit uzavretého priestoru.

K samotnej hre môžem povedať len jedno. Mali sme obrovskú smolu. Napriek tomu, že sme v základnej skupine prehrali len jeden zápas, nepodarilo sa nám postúpiť hore kvôli skóre. Chýbal nám jeden bod. :( Inak si myslím že sme zahrali veľmi dobré zápasy, aj keď som v niektorých momentoch cítil, že sme mohli hrať lepšie. Oba zápasy, čo sme prehrali, sme mohli vyhrať. Keby sme nemali slabšiu 10-minútovku niekde v strede zápasu. Škoda. Kvôli tomuto sme skončili na 6. mieste z 8, čo nevyzerá extra super. Musím však vyzdvihnúť hru proti nemeckej mixovej repre. Vyhrali sme o bod v hektickom závere. Napriek tomu šli hore Nemci. Koniec koncov keď sa na to cele pozerám, tak na tomto turnaji bola aj tak najlepšia samotná príprava naň a verím, že v podobnej príprave budeme pokračovať aj na ďalšie turnaje.
Preto ešte raz chcem všetkým, čo sa na samotnej príprave zúčastnili, poďakovať.

Branki.

nedeľa, 26. decembra 2010

AdventureCup a WinterCEL 2010

Neviem, ako sa mi to tento rok podarilo, ale zrejme dodržím svoje predsavzatie, že nebudem túto sezónu hrať ani trénovať v hale. Minulé roky som to väčšinou nevydržal a už v polovici novembra som veselo hral v hale. Táto jeseň bola špecifická tým, že sa nám podarilo predĺžiť tréningy vonku až do polovice decembra a aj kvôli tomu, že sa túto sezónu konali dva turnaje vonku tak neskoro, ako sa po predošlé roky nehrali. Na moje prekvapenie som si na týchto podujatiach veľmi dobre zahral aj napriek snehu a dosť veľkej zime.

AdventureCUP 27. 11. 2010

Na tento turnaj som pôvodne neplánoval vôbec ísť hrať, kedže je určený hlavne pre juniorov , dievčatá a talentov. Predošlé roky som si tento turnaj odstál na striedačke a len na diaľku som ovládal juniorov a talentov ako nehrajúci coach. Tento rok asi zmenili trošku pravidlá a umožnili v kategórii talent hrať aj jednému skúsenejšiemu hráčovi. Kedže bolo málo talentov a ja som práve nemal čo na práci, tak som sa rozhodol ísť s nimi a trošku im pomôcť a to nielen múdrymi rečami, ale aj nejakým tým činom priamo na ihrisku. So mnou nás bolo len 6 a hralo sa 5 na 5 a to 7 zapásov, takže aj napriek zime sme sa riadne zapotili. Na moje prekvapenie sme hrali od zápasu k zápasu lepšie a lepšie. Najprv sme dostali ľahších súperov, ktorí nám umožnili sa zohrať a v štvrťfinále sme už hrali vcelku kompaktne a tímovo. V obrane sme skúsili poučovanú osobku, kde sme prehusťovali priestor pred diskom a myslím si, že veľa tímom to robilo obrovské problémy. Preto sa nám podarilo dostať sa až do finále a aj to následne vyhrať. Najtažší zápas sa mi zdal semifinálový, kde sme až na konci nabrali asi 3 bodový náskok, ktorý sme udržali. Finále bolo celkom zaujímavé. Z niektorých spoluhráčoch som zo začiatku cítil nervozitu, ktorá bola hlavne zapríčinená tým, že predtým ešte žiadne finále nehrali. Celkovo sme sa s tým celkom dobre vysporiadali a ku koncu sme hrali sústredene a zdalo sa mi, že aj vládzeme viac ako náš súper a jasne vyhrávame. Dodám len, že som sa so všetkými dohodol, že keď vyhráme, tak to aj patrične na intrákoch oslávime, ale túto časť turnaja som už nezvládol a nedokázal som sa večer ani postaviť zo sedačky, aby som sa dotrepal za svojimi spoluhráčmi. Za čo sa im dodatočne ospravedlňujem. Na druhý deň som bol označený za starého deda, ktorý nič nevydrží a zrejme to bolo oprávnené. Asi ozaj starnem a nezvládam všetko ako za mlada. :)

WinterCEL 12. 12. 1010

Prvý ročník zimnej verzie CEL, sa hrala v open a woman divízii. V ženskej divízii sa zúčastnil slovenský tím LayDs a v open divízii Outsiterz, za ktorých som hral aj ja. Konkurencia v opene bola o niečo slabšia, ako som čakal a na moje prekvapenie sa do boja o medaily nedostal usporiadateľský tím LOL, ktorý celú vonkajšiu sezónu hral celkom dobre. Taktiež ma prekvapila finálová účasť tímu Freebeez z Maďarska, o ktorých som pred týmto turnajom počul len veľmi málo. Druhým finalistom sme boli my. V skupine sme zahrali solídne a až na prvý zápas sme žiadneho súpera nepodcenili a šlapali sme naplno od začiatku do konca. Najviac nás asi potrápili slovinský CosmoDisc, v ktorom na naše štastie hrali len piati a zrejme to nasadené tempo nevydržali. Inak zo začiatku zápasu som mal vážne obavy ako to dopadne, ale páčilo sa mi, že sme sa nedali zastrašiť a dokázali sme ich zastaviť a poraziť. Samotné finále bolo vyrovnané do stavu 8:8 a potom sme zapás strhli na našu stranu. Finále bolo trošku poznačené neznalosťou pravidiel našich súperov. Čiže to nebolo až tak divácky zaujimavé, ale výhra je výhra.

Dobre sa mi píše tento blog, keďže sa nám podarilo vyhrať oba zimné turnaje. Veľmi ma teši aj to, že sa konečne podarilo Outsiterom prelomiť tu finálovú smolu z minulosti. Dúfam, že tento trend bude pokračovať a v ďalšej sezóne vyhráme všetky finále, v ktorých sa ukážeme :)
Z môjho pohľadu je to už tretia výhra v rade. Takže táto jeseň/zima sa mi výnimočne podarila. Ďakujem za to všetkým spoluhráčom, ktorý sa na týchto podujatiach spolu so mnou zúčastnili. Hlavne teda hráčom Outsterz, Stormu a Mentalu.



Branki.

utorok, 30. novembra 2010

Intergalactic Turbo Fun 13.11. - 14.11.2010

Konečne som na turnaj nemusel nikam cestovať. Jeden z mála ultimate podujatí tento rok organizované priamo v Bratislave. Tak isto ako to bolo aj pred 2 rokmi, keď tento turnaj začínal, veľmi som sa na neho tešil. Však kto by si nechcel zahrať na piesku v hale? Takýto formát turnaja asi nemá v Európe obdoby. Navyše pred dvoma rokmi bol len jednodňový a teraz bol 2 dňový aj s párty a so všetkým, čo k poriadnemu turnaju patrí.

Ja som tento rok uz tradične štartoval za čisto turnajový tím STORM z Bratislavy, ktorý bol tento rok obohatený o hráčov organizátorského timu Mental Discorders. Nebudem opisovať, čo je to za tím, ale už len to, že zanikol zhruba pred 4 rokmi, hovorí za všetko. Ako je možné, že sa sem tam ukáže na nejakom turnaji? Jednoducho tá partia ľudí si proste vyhovuje a radšej spolu strávi víkend lietaním po ihrisku ako niekde sedením na chate, alebo nejakým trekingom. Charakteristické pre ich fungovanie je absolútna radosť z hry, ktorá nie je nijako ovplyvnena chtíčom vyhrávať, ale povedzme si otvorene, výhra poteší každého. :)

Samotný turnaj bol z môjho pohľadu dobre zorganizovaný a až na pár drobností všetko fungovalo ako malo. Musím uznať, že z predchadzajúcich skúsenností som bol milo prekvapený a nečakal som taký komfort, aký tento turnaj ponúkol. Myslím si, že väčšina zúčastnených bola spokojná a tak to má byť. Dokonca si myslim, že aj tímy z väčších vzdialeností prídu znova a to tam boli tímy až z Berlína.




Nechce sa mi toho moc písať, len spomeniem, že sme to vyhrali a obhájili titul spred dvoch rokov. Nebolo to také ľahké ako pred dvoma rokmi, ale podarilo sa. Prispelo k tomu viac detailov. Ako napríklad, že sme v nedeľu ráno prehrali prvý zápas s Golden Ants, (nevieme presne prečo, ale zrejme tomu pomohla dobrá žúrka deň predtým), semifinále sme vyhrali len o bod a chýbalo tu naše obľúbené pravidlo spred dvoch rokov, že prihrávka zo zóny do zóny je za dva body.

Takže ešte raz ďakujem organizátorom a teším sa na ďalší ročník, ktorý bude určite ešte lepši ako tento rok.

P.S. chcel by som ešte vyzdvihnúť pekné diplomy, na ktorých bola zakomponovaná tímová fotka. Veľmi pekné.

Branki.


foto: Milada, Buty

pondelok, 8. novembra 2010

Rekapitulacia Leto-Jeseň 2010

Konečne po dlhej dobe som si našiel čas niečo napísať o svojich cestách po turnajoch. Viem. Povedal som si na začiatku roka, že budem písať o každom turnaji čo najskôr, najlepšie hneď. Však predsa nikoho nebude baviť čítať o niečom, čo bolo pred 2-3 mesiacmi a navyše ani ja si to tak dobre nepamätám. Preto sa pokúsim to všetko, čo som zmeškal, vtesnať do tohto jedného článku a bude pokoj. :)

Majstrovstvá Nemecka Jena 30.7. - 1.8.2010 (Feldrenner)

Turnaj, ktorý bol prvý po WUCC v Prahe a bolo to na ňom aj cítiť. Ja osobne (a myslím si, že aj väčšina mojich spoluhráčov) som od Prahy nechytil ani disk do ruky, nieto že by sme šli behať alebo normálne trénovať. Je to pochopiteľné, WUCC bol vrchol sezóny a každý na to makal najviac ako vedel a po skončení si každý potreboval oddýchnuť. Presne tak to vyzeralo na DM. Všetci nás bili ako malé deti a nám to bolo v podstate jedno. Nebola motivácia. Jedinou motiváciou bolo to, že sa chceme kvalifikovať do Norimbergu. Nakoniec sa nám to podarilo, ale bolo to napínavé až do posledného zápasu. Skončili sme siedmi a postupovalo 7 tímov, takže plán bol splnený. No ak sa pozriem dozadu, tak je to najhorší výsledok, aký som s Feldrennerom kedy zažil. :( Ako som hovoril - nebola motivácia.

CEL Rakvice 7.8 - 8.8.2010 (Outsiterz)

Zasa po dlhšej dobe som si zahral s Outsitermi na lepšie obsadenom turnaji. Hralo sa mi veľmi dobre. Tím sme mali celkom silný a ešte sme ho doplnili mimoutsitermi, ktorým sa touto cestou chcem veľmi pekne poďakovať. ĎAKUJEM. Celkovo dobrý turnaj aj organizačne aj herne. Výsledok celkom uspokojivý, aj keď si myslím, že sme mali na viac. V pamäti mi stále rezonujú dva zápasy. S Dji Sam Soe a štvrťfinále s MorHo!. Oba zápasy veľmi dobre zahraté, až na záver prvého a začiatok druhého. Minimálne ten s Dji Sam Soe sme mali vyhrať. Škoda. Celkovo sme skončili na 7. mieste.

EUCS-R Norimberg 27.8 - 29.8.2010 (Feldrenner)

Kvalifikácia na finále do Španielska prebiehala tradične v Norimbergu. Tento rok samozrejme aj ako roky predtým bol trochu chaotický herný systém, kedže na poslednú chvíľu sa tuším nejaký tím odhlásil. Udialo sa tam všeličo. Od Beatkinho monoklu na oku (fúkalo ako sviňa a disk si robil, čo chcel) až po sklamania z tesných prehier a radosť z postupu či víťazstva celého turnaja. Ja s Feldrennerom sme týmto turnajom prešli pokľudne. Niečo sme vyhrali hladko, niečo sme ľahko prehrali, ale to, čo sme potrebovali vyhrať, sme vyhrali. Hra sa oproti DM zlepšila a myslím si, že sme nakoniec zaslúžene skončili tretí. Postupovali 4 tímy a zápas o 4. postupovú pozíciu zvládli Silence s veľkým prehľadom. Tiež HB-čka, kde hralo viac Sloveniek, skončili veľmi dobre. Vyhrali:). Viem, že som bol po tomto turnaji strašne unavený, lebo nás posledný deň hralo len 9, čo je na kvalitu tohto turnaja naozaj málo.

Majstrovstvá Slovenska Trnava 11.9. - 12.9.2010 (Outsiterz)

Slovenská klasika. Okrem toho, že sa počas MSR konali aj MSR v individuálnych disciplínach, nič extra sa tam nedialo. Bol som veľmi rád, že sa zúčastnil nový tím Kus Plastu zo Senice a veľmi ma prekvapila hra Morthens, ktorý robia z roku na rok veľké pokroky a podarilo sa im zvíťaziť nad Golden Ants a potrápili aj favoritov. Finále bolo klasické. MD a OUT, kde tentokrát MD predviedli sústredený a tímový výkon, po ktorom bez problémov obhájili už svoj x-tý titul.

Indian old summer Kundl 25.9 - 26.9.2010 (STORM)

Pre tých kratšie hrajúcich. STORM je legendárny SK tím, ktorý si asi pred 5 rokmi povedal, že vlastne nemusí vôbec trénovať. (Nepotrebujú to :))) Od vtedy nepravidelne cca 1-3 krát do roka absolvujú turnaj, kam si idú kompetitívne - fun* zahrať. Tento rok to bol tento turnaj, kde skončili na 2. mieste po spackanom finále, v ktorom sa odzrkadlila dlhodobá absencia tréningov. :)) Až na počko bolo všetko fajn. Príjemne som si oddýchol (cestou domov som mal len jemné kŕče).

* tento výraz znamená, že sa tím zúčastní na všetkých aktivitách turnaja, či už herných, alebo party-ových. (Nepamätám si presne, ale mám pocit, že sme zatvárali žúrku v piatok aj v sobotu.)

Tak a je to. Odteraz budem znova písať pravidelne. Aspoň dúfam :)))


Branki

piatok, 20. augusta 2010

WUCC 2010 Praha 4.7. - 10.7.2010

WUCC 2010 Praha - veľmi dlho očakávané podujatie, ktoré si myslím, že prinajmenšom splnilo očakávania slovenských hráčov a hráčok. Ukázalo sa, že tréning nebol zbytočný a dokázali sme ho pretaviť na pekné umiestnenia. Ja som hral štandardne za nemecký Feldrenner. Preto prinášam pohľad na majstrovstvá sveta z tohto uhla. Podrobnosti z hier nájdete na konci tohto článku - kedže je toho veľa čo napísať, nechcem vás tým zaťažovať hneď na začiatku.




Hneď ako som prišiel do areálu Strahova a zaparkoval auto, dýchla na mňa domácka atmosféra. Bolo to zapríčinené tým, že som hneď postretával slovenských staffákov, ktorý mi pomohli pri vybavovaní formalít okolo turnaja a dokonca mi vyšli v ústrety aj v neštandardných požiadavkách. Navyše som vedel všetko vybaviť v češtine alebo slovenčine a napriek mojej neznalosti anglického jazyka som sa cítil ako ryba vo vode. Mal som nejaký čas a tak som si skočil na kofolku a nasával miestnu atmosféru. Bolo prijemne, kedže sa tam stretávali ľudia z celého sveta. Len tak zo srandy som si spravil tipovaciu súťaž na výsledky. Samozrejme, že výsledky si nenechám pre seba :). Najviac naštudované, kto ako hrá, mala Peťa, ktorá sa pomýlila pri tipovaní výsledkov 3 tímov (Mor ho!, Hot Beaches a Feldrenner) dokopy len o 4 miesta. Týmto jej gratulujem a odporúčam sem tam obehať nejaké stávkové kancelárie :). Ostatní tipovali prevažne pesimistickejšie a preto som aj rád výsledkom, ktoré sa na turnaji dosiahli. Len zhrniem: Feldrenner 22. (nasadený 26.), Mor Ho! 30. (nasadený 45.) a Hot Beaches 12. (nasadené 18.).

Najväčšiu pochvalu musím dať organizátorom. Klobúk dolu celej organizácii. Pri takom množstve tímov a ľudí to bolo majstrovské dielo. Určite sa im podarilo zanechať veľmi dobrý dojem a určite aj vďaka tomu sa budú podobne veľké podujatia viac organizovať v Európe, čo by napomohlo rozvoju v našom regióne.

Kedže sa mi nepodarilo napísať tento článok hneď po skončení turnaja, na veľa detailov si už nespomínam. Preto to nechám tak a poprípade poprosím priamych aktérov turnaja o nejaké komentáre. Možno to tento článok trochu oživí.


Nakoniec ešte moje postrehy zo všetkých dní:

Nedeľa
Hrali sme 2 zápasy.
Revolver - veľké fukoty. Prvý krát som hral proti silnému americkému tímu. Veľký zážitok, ale realita je taká, že sú to tiež len ľudia a nie bohovia, aj keď hrajú o pár úrovní vyššie. Hlavný rozdiel je v tom, že oni takúto úroveň hrávajú vcelku často. Na rozdiel od nás sa v tom pohybujú ako ryby vo vode a nemajú s ničím problém. Zápas končí 17-6.
Fire of London. Zápas vo vysokom tempe a súper o poznanie slabší, aj keď na kontinentálnu Európu vcelku behavý a fyzicky veľmi náročný. Naša jediná príležitosť postúpiť do top 24. Po skvelom výkone vyhrávame. Len tak štatisticky - zápas trval 2:15, teplota 28’C, konečné skóre 15:13 pre Feldrenner.

Showgame: Hot Beaches po skvelom závere prehrávajú s kanadským tímom Storm o bod 17:16. Slovenské dievčatá v tíme HB nesklamali a svoju úlohu všetky splnili na 110%. Dokonca sa aj bez problémov vyrovnali s diváckou kulisou, ktorá býva na frisbee zápasoch výnimočná. Ešte by som vyzdvihol hru Veu, ktorá čarovala aj v obrane aj v útoku a práve jej zásluhou boli Kanaďanky miestami veľmi zúfalé.

Pondelok
Zápas proti najslabšiemu tímu v skupine - ukrajinský Gigolo. Hladká výhra bez väčších problémov 17:4. Po základnej skupine postupujeme z 2. miesta do top 24 a už v druhý deň vylepšujeme naše predturnajové nasadenie. Radosť veľká a pred nami fakt zaujímavé hry so svetovou špičkou.

Mor ho! zahrali pekný a do polovice aj vyrovnaný zápas s M.U.C. (mnichovský výber). Žiaľ, nestačilo to na zdolanie tejto výzvy a zápas prehrávajú 11:17.
HB narazili na Japonky UNO, ktoré ich nekompromisne zdolali a na Írky Little Miss Sunshine, nad ktorými naopak jasne vyhrali. V ženskej divízii postupujú zo základnej skupiny 3 tímy zo 4 a tak si HB zaistili účasť v prvej svetovej 24.

Utorok
Hráme proti Karhukopla (Fínsko). Zápas začína vo vysokom tempe a darí sa nám zobrať súperovi útok. Darí sa nám stále robiť obrany. Skoro každý ich útok dokážeme spraviť turnover, ale nedokážeme následne pretaviť dobrú obranu na bod a naťahujeme sa až do stavu 11:11. Potom prichádza búrka. Zápas sa prerušuje na cca 30 minút a zmätky v organizácii nás prinútili sa 3x rozcvičiť a zasa nehrať. Nakoniec dohrávame na umelej tráve a darí sa nám vyhrať 16:13. Vydreté víťazstvo naznačuje, že vo vrchnom poole nebude nič jednoduché. Oslavy sa nekonajú. Zápas sprevádzalo veľa callov a zbytočných diskusií. Súper ani nechcel spraviť koliečko po zápase, ako je vždy zvykom.
Zápas s Ironside bol presunutý na stredu kvôli podmočeným ihriskám.

Streda
Najťažší deň majstrovstiev. Hráme 3 zápasy - jednu dohrávku z utorka a dva zápasy, ktoré boli na stredu naplánované.
Ironside - jednoznačná prehra, ktorú sme čakali a preto sme sa snažili sa moc neunaviť na ďalšie zápasy dňa, ktoré boli pre nás dôležitejšie.
Druhý zápas Chevron. Úradujúci majstri Európy. Začíname opatrne a zisťujeme, že dokážeme bez problémov s nimi držat krok. Celý zápas tempo aj kvalita hry gradovala na oboch stranách a do stavu 13:13 úplne vyrovnaný zápas. Potom ani neviem presne ako za stavu 14:13 pre Chevron robíme jednoduchú chybu a prehrávame 15:13.
Mrzí nás to, ale stále si veríme na austrálsky tím Heads of State. Keďže sme už mali jednu výhru s Karhukoplou, tak sme potrebovali ešte jedno víťazstvo na to, aby sme skončili štvrtí v skupine a zabojovali na záver o 13.-16. miesto. Mentálna príprava na tento zápas bola veľká a cítili sme sa veľmi dobre, však nám hra išla dobre aj proti favoritom. Bohužiaľ, po pár minútach zisťujeme, že tento austrálsky tím je nad naše sily a dosť jednoznačne prehrávame 15:9. Sme smutní. Chýbala fyzická sila. Nevedeli sme zastaviť austrálsky flow a vôbec vo všetkých herných častiach dominovali. Proste si zaslúžili zvíťaziť. Náš smútok bol o to väčší, že sme vedeli, že doteraz všetko prehrali a vďaka skóre sa posúvame na predbežné posledné miesto v skupine až za Fínov, ktorých sme porazili.

Štvrtok
Len jeden zápas (posledný vo vrchnej skupine) proti Colony z Austrálie. Prehrávame jednoznačne 17:8. Nečudo. Colony končia 2. v skupine a idú do štvrťfinále. My končíme poslední a v piatok budeme bojovať o 21.-24. miesto. Horný pool je fakt náročný a ide tam o každý jeden bodík. Škoda. Hrali sme dobre.

Piatok
Boj o to, či budeme hrať o 21. alebo o 23. miesto, vyhrávame po veľmi peknom zápase s naším častým rivalom Freespeedom. Väčšinou prehrávame. Tentoraz sa pravidlo nepotvrdilo a porážame ich 17:16. Spravili sme si náladu po dvoch prehratých dňoch. Čakáme na nášho ďalšieho súpera, s ktorým sa pobijeme o 21. miesto. Dúfame, že to budú exotickí Japonci, ale opak je pravdou. Hráme s M.U.C. - naši nemeckí priatelia. Zápas pôsobí trochu unaveným dojmom. Je to len o tom, kto viac chce a viac vládze nájsť morálne sily na víťazstvo. Žiaľ, nie sme to my a prehrávame. Konečné 22. miesto je fantastické, ale vieme, že keby sa nám podarilo vyhrať nad Chevronom, tak skončíme najhoršie 12. :((

Sobota
Všetko je už za nami a pozeráme finálové zápasy. Pekná podívaná. Hlavne ma zaujalo ženské finále, kde to tolo nerozhodné až do konca a viac som držal Japonkám, no napriek tomu to Američanky dali. Open finále bolo americké derby Sockeye (sockári) vs. Revolver. Makali ako šrouby, ale sockári spravili pár chýb a Revolver vyhráva tuším s 4-bodovým rozdielom. Však hovorím pekná podívaná. :))


Branki

utorok, 15. júna 2010

Windmill Amsterdam 12. - 13.6.2010

Konečne dlhoočakávaný Windmill v Amsterdame. Turnaj, ktorý mal veľa prezradiť o momentálnej forme európskych tímov chystajúcich sa na WUCC do Prahy. Zároveň prvý turnaj, kde sa predviedol slovenský reprezentatívny tím Mor ho! Len pre úplnosť (a spomeniem to hneď na začiatku) ja osobne som hral za Feldrenner (Meinz, DE) v ktorom pôsobím už vyše 6 rokov. Dokonca ani vznik Mor Ho! na tom nič nezmenil. Píšem to preto, lebo som sa počas turnaja stretol s mnohými ľuďmi, ktorí boli z toho prekvapení, aj keď nechápem presne prečo.

Pekne späť k turnaju. Klasika Windmill, 16 ihrísk na jednom mieste, skoro 80 tímov v 3 divíziách a 3 dni kvalitnej hry. Jediné, čo sa dá tomuto turnaju vytknúť je to, že je ďaleko a dostať sa tam je fakt únavné. Odohrali sme 8 zápasov, ale ja spomeniem len pár, ktoré stáli za to. Z piatku spomeniem len zápas s Freespeedom, ktorý skončil celkovo na druhom mieste. Boli to favoriti turnaja a preto som sa tešil, že sa s nimi stretnem ešte plný sily. Snáď sa nám podarí zabojovať a trošku ich potrápiť. Bohužiaľ sa nám to darilo len v prvom polčase, v ktorom sme s nimi držali krok, ale potom sme si už neškrtli a prehrali 15:6, čo je dosť zlé. Bol som trošku smutný, lebo som čakal, že zahráme lepšie a že naša hra bude zrovnateľná s týmto tímom. No tento výsledok naznačil, že sú minimálne o dve triedy lepší.

No nič, otrasieme sa a ideme ďalej. Ak sme chceli pomýšľať na prvú osmičku, museli sme v sobotu ráno s celkom veľkým rozdielom poraziť našich susedov z Viedne The Big EZ. Všetci sme to vedeli a nič sme nenechali na náhodu. Zo začiatku sa ešte ako tak držali, ale postupom času dominujeme a poľahky vyhrávame 15:5, čo nás katapultuje na priebežné 2. miesto. Vo veľkej pohode nastupujeme proti neskorším víťazom zo Švajčiarska Flying Angels. Sme pri chuti a naťahujeme sa s nimi bodík po bodíku až do stavu 12:12. Po pár smolných situáciách prehrávame 14:12, ale hodnotím to ako najlepší výsledok turnaja. Hra plná napätia a v podstate vyrovnaná až do poslednej chvíle. Žiadne zbytočné cally. Pekný zápas, ktorý nás posúva do štvrťfinále. Vo štvrťfinále sa stretávame s českým Silence. Tušil som vyrovnaný zápas spomínajúc na to, že Feldrenner a Silence hrali spolu na EUCC v Londýne o umiestnenie a skončilo to tesnou výhrou Feldrenneru o bod. Mne osobne tento zápas vôbec nevyšiel. Hral som pod svoj štandard, čo sa mi tak často nestáva, navyše sa väčšinou viem na dôležité zápasy pekne vyhecovať, ale teraz sa mi to nedarilo. Samozrejme musím uznať, že hra Silence išla hore a možno oni sami mi ten zápas tak znepríjemnili a nepustili ma skoro k ničomu. Zlepšenie prišlo až po polčase, keď som sa na vlastnú žiadosť premiestnil z útočnej lajny do obrany, kde som sa cítil istejšie, ale tiež nič moc. Našťastie Feldrenner nestojí na jednom hráčovi a podarilo sa nam mierny náskok Silence zrovnať na stav 13:13. Tam sa mi zdalo, že sa ukázal najväčší progress Silence za posledný rok. Síce medzi nimi začala narastať nervozita, ale nemala negatívny vplyv na ich hru. Skôr sa mi zdalo, že sa dokázali skonsolidovať a svedomito premeniť túto patovú situáciu na víťazstvo. Zdalo sa mi, že presne toto im pred rokom vo finále proti Freespeedu najviac chýbalo. Po tomto zápase skončili naše šance prebojovať sa do finále a tak trochu uvoľnene a bez väčších problémov končíme na 5. mieste. Čo nie je zlé, ale aj tak si myslím, že sme mali na to hrať aspoň o 3. miesto.

Mor ho! skončili celkovo 15-ty. Keďže som videl len časť jedného zápasu, neviem presne ohodnotiť celkovú kvalitu hry, ale ten zápas čo som videl ukázal, že slovenské frisbee sa posúva ďalej. Bohužiaľ nie je to zrejme takými veľkými krokmi, ako by si všetci priali, ale aj malé kroky stále vedú dopredu. Verím tomu, že hráči tímu Mor ho! budú na budúci rok tvoriť základ slovenskej repre na majstrovstvách Európy, kde sa naplno prejaví všetko úsilie a skúsenosti, ktoré tento rok Mor ho! nazbiera.

Na turnaji hral aj český ženský tím Hot Beaches s päticou slovenských hráčok. Bohužiaľ sa im nepodarilo obhájiť víťazstvo, ale bolo evidentné, že sa úroveň tímov oproti minulému roku citeľne zdvihla. Umiestnili sa nakoniec na štvrtom mieste.

Turnaj nesklamal a myslím, že všetci si dobre zahrali a až na Chorcheho vytknutý kotník sa vrátili živí a zdraví. To je základ na to, aby sme sa všetci stretli aj v Prahe na WUCC. Už teraz sa teším na ďalší ročník Windmillu.

Branki

utorok, 8. júna 2010

Disc Days Cologne 5.6. - 6.6.2010

Turnaj skončil a ja práve cestujem domov. Kolín je sakra ďaleko, takže mám dostatok času vypisovať článočky.

Vždy, keď idem písať do blogu, rozmýšľam, čo by som napísal o turnaji
a nebolo to stále len o tom, čo sme vyhrali a čo prehrali a ako
vyzeralo okolie atď. A preto sa pokúsim tento článok napísať trochu
inak.

Cestu tam som odšoféroval sám s asi 2 zastávkami. Prišli sme na miesto asi o pol piatej ráno. Na ihrisku pri stanoch na moje počudovanie a pobavenie pobehovalo asi 20 zajacov z neďalekého lesa. Asi mali žúr a ako som vyhlásil, tak v okolí mali zrejme málo prirodzených predátorov. Stan staviam rýchlo, keďže mám samostavací, čo v podobných chvíľach človek vcelku ocení. Po asi 4 hodinách spánku klušeme na ihrisko. Samozrejme som plný očakávaní, kto vlastne z Meinzu prišiel. Zostava vcelku príjemná, je nás tuším 12, čo mi hovorí, že si vcelku dosť zahráme. Navyše na moju najväčšiu radosť vidím prichádzať našeho najlepšieho hádzača Roberta, ktorý si v Anglicku v októbri odtrhol achilovku a jeho šance, že sa tento rok ukáže na turnaji, sa znížili na minimum. Bolo na ňom cítiť, že sa trochu šetrí, ale jeho hody lesk nestratili. Tiež som sa potešil z
prítomnosti Kayla a Johna, amíkov dlhodobo hrajúcich s nami. Keďže väčšinou hráme spolu v strede poľa, herne si s nimi veľmi dobre rozumiem. Samozrejme musím spomenúť ešte Aďa Adamčíka, s ktorým si vždy veľmi rád zahrám. Poslednú dobu bohužiaľ väčšinou už len s Feldrennerom.

Prvý zápas je taký rozbiehací. Nikto nejde naplno a so súperom sa
doťahujeme o každý bodík. Ja osobne hrám štandardne a znovu sa
prispôsobujem hre v inom tíme. Určite všetci, čo hrávajú za viac
tímov, vedia o čom hovorím. Nakoniec vyhrávame o 2 body.

Ostatné zapasy v sobotu v pokľude vyhrávame a moja hra od zápasu k
zápasu graduje. Dal som nejaké obrany, v útoku som spravil minimum
chýb. Dokonca sa mi podarilo dať pár dobrých brejkov a dlhých
hodov. Proste ultimate ako má byť a poľahky postupujeme do štvrťfinále.

Cestou z ihrísk nás čaká pri stanoch prekvapenie. Na atletickom
ovále sú prestreté 2 asi 40-metrové stoly. Bolo to celkom
štýlové. Na stole tanieriky, poháre, fľaše s vínom a minerálkou,
pečivo a servítky. Normálne sme si mysleli, že bez večernej róby nás
tam ani nepustia. Večer sa rozbehol. Papkáme večeru, počúvame živú
muziku a rozmýšľame, čo s načatým večerom. Spomíname si, že v aute máme
pripravenú jednu borovičku, splašíme pár spoluhráčov a ideme si trochu
cucnúť zo slovenska. Po kolečku sa fľaša vracia ku mne a Kaylovi.
Načíname druhé kolo, ale nikto nechce. No čo už. Zostalo to na nás
dvoch. Podrobnosti nebudem opisovať, ale väčšina z vás si vie
predstaviť, ako to dopadá, keď dvaja ľudia vypijú sedmičku borovičky za
pol hodku.

Ráno sa budím s celkom slušnou opicou. Hlava sa krúti a v ústach
všelijaké zlé chute. Rozhodne nemám chuť ani na raňajky a nemám ani
energiu sa vôbec hýbať, nie to ešte podávat super výkony na ihrisku.

Štvrťfinále. Rozcvička 0 bodov. Po dvoch asi 50% rovinkách si musím
sadnúť a poriadne to rozdýchať. Disk v ruke prvýkrát držím asi v
polovici zápasu a to tiež zahadzujem. V obrane som mal vcelku dobre
príležitosti na blok, ale zbytkový alkohol mi nedoprial ich
uskutočniť. Kayl je na tom podobne. Predviedol pár super dropov a tiež
sa po ihrisku motká omnoho pomalšie ako v sobotu. Zvyšok tímu niečo
hrá, ale aj u nich je vidieť, že to nie je to, čo sme predvádzali v
sobotu. Zápas o ničom. Zle hrajú aj protihráči a zápas na mňa pôsobí
skôr ako boj o to, kto predvedie väčšiu blbosť, ako ozajstné
štvrťfinále. V tomto ohľade jednoznačne vyhrávame. Zápas končí
2-bodovou prehrou. Všetci máme hlavy dole a sme z toho smutní. Tento
zápas sme si dnes prehrali sami a niektorí (ja a Kayl) ho prehrali už
v sobotu na párty.

Ostatok poľahky vyhrávame a tá mizéria postupne odchádza. Mne sa
vracia rýchlosť a chuť žiť. O 5. miesto hráme dobre. Vyhrávame.

Záver: Toto je jasný príklad toho, ako si pokaziť dobre rozbehnutý
turnaj. Je vidieť, čo dokáže spraviť jedna fľaška borovičky, keď sa
nepije tímovo. Párty je v ultimate taktický prvok, ktorý sme nezvládli
ukočírovať a stálo nás to možno víťazstvo celého turnaja. Nadôvažok
len alibisticky dodám, že je to chyba celého tímu, keď nechajú väčšie
množstvo alkoholu vypiť len 2 ľuďom, od ktorých sa očakáva, že budú
najviac behať. Keby sa to kolečko, kde tá fľaška začínala, tak rýchlo
nerozpadlo, tak by som písal asi iný záver.

Ponaučenie: Alkohol je sviňa. Je schopný presvedčiť človeka, aby kvôli
3 hodinkám zábavy obetoval celý deň kvalitnej hry a týmto vlastne
pokazí aj celkový dojem z turnaja. Decká nepite!!! Nestojí to za to. :))

Branki