Vždy, keď idem písať do blogu, rozmýšľam, čo by som napísal o turnaji
a nebolo to stále len o tom, čo sme vyhrali a čo prehrali a ako
vyzeralo okolie atď. A preto sa pokúsim tento článok napísať trochu
inak.
Cestu tam som odšoféroval sám s asi 2 zastávkami. Prišli sme na miesto asi o pol piatej ráno. Na ihrisku pri stanoch na moje počudovanie a pobavenie pobehovalo asi 20 zajacov z neďalekého lesa. Asi mali žúr a ako som vyhlásil, tak v okolí mali zrejme málo prirodzených predátorov. Stan staviam rýchlo, keďže mám samostavací, čo v podobných chvíľach človek vcelku ocení. Po asi 4 hodinách spánku klušeme na ihrisko. Samozrejme som plný očakávaní, kto vlastne z Meinzu prišiel. Zostava vcelku príjemná, je nás tuším 12, čo mi hovorí, že si vcelku dosť zahráme. Navyše na moju najväčšiu radosť vidím prichádzať našeho najlepšieho hádzača Roberta, ktorý si v Anglicku v októbri odtrhol achilovku a jeho šance, že sa tento rok ukáže na turnaji, sa znížili na minimum. Bolo na ňom cítiť, že sa trochu šetrí, ale jeho hody lesk nestratili. Tiež som sa potešil z
prítomnosti Kayla a Johna, amíkov dlhodobo hrajúcich s nami. Keďže väčšinou hráme spolu v strede poľa, herne si s nimi veľmi dobre rozumiem. Samozrejme musím spomenúť ešte Aďa Adamčíka, s ktorým si vždy veľmi rád zahrám. Poslednú dobu bohužiaľ väčšinou už len s Feldrennerom.
Prvý zápas je taký rozbiehací. Nikto nejde naplno a so súperom sa
doťahujeme o každý bodík. Ja osobne hrám štandardne a znovu sa
prispôsobujem hre v inom tíme. Určite všetci, čo hrávajú za viac
tímov, vedia o čom hovorím. Nakoniec vyhrávame o 2 body.
Ostatné zapasy v sobotu v pokľude vyhrávame a moja hra od zápasu k
zápasu graduje. Dal som nejaké obrany, v útoku som spravil minimum
chýb. Dokonca sa mi podarilo dať pár dobrých brejkov a dlhých
hodov. Proste ultimate ako má byť a poľahky postupujeme do štvrťfinále.
Cestou z ihrísk nás čaká pri stanoch prekvapenie. Na atletickom
ovále sú prestreté 2 asi 40-metrové stoly. Bolo to celkom
štýlové. Na stole tanieriky, poháre, fľaše s vínom a minerálkou,
pečivo a servítky. Normálne sme si mysleli, že bez večernej róby nás
tam ani nepustia. Večer sa rozbehol. Papkáme večeru, počúvame živú
muziku a rozmýšľame, čo s načatým večerom. Spomíname si, že v aute máme
pripravenú jednu borovičku, splašíme pár spoluhráčov a ideme si trochu
cucnúť zo slovenska. Po kolečku sa fľaša vracia ku mne a Kaylovi.
Načíname druhé kolo, ale nikto nechce. No čo už. Zostalo to na nás
dvoch. Podrobnosti nebudem opisovať, ale väčšina z vás si vie
predstaviť, ako to dopadá, keď dvaja ľudia vypijú sedmičku borovičky za
pol hodku.
Ráno sa budím s celkom slušnou opicou. Hlava sa krúti a v ústach
všelijaké zlé chute. Rozhodne nemám chuť ani na raňajky a nemám ani
energiu sa vôbec hýbať, nie to ešte podávat super výkony na ihrisku.
Štvrťfinále. Rozcvička 0 bodov. Po dvoch asi 50% rovinkách si musím
sadnúť a poriadne to rozdýchať. Disk v ruke prvýkrát držím asi v
polovici zápasu a to tiež zahadzujem. V obrane som mal vcelku dobre
príležitosti na blok, ale zbytkový alkohol mi nedoprial ich
uskutočniť. Kayl je na tom podobne. Predviedol pár super dropov a tiež
sa po ihrisku motká omnoho pomalšie ako v sobotu. Zvyšok tímu niečo
hrá, ale aj u nich je vidieť, že to nie je to, čo sme predvádzali v
sobotu. Zápas o ničom. Zle hrajú aj protihráči a zápas na mňa pôsobí
skôr ako boj o to, kto predvedie väčšiu blbosť, ako ozajstné
štvrťfinále. V tomto ohľade jednoznačne vyhrávame. Zápas končí
2-bodovou prehrou. Všetci máme hlavy dole a sme z toho smutní. Tento
zápas sme si dnes prehrali sami a niektorí (ja a Kayl) ho prehrali už
v sobotu na párty.
Ostatok poľahky vyhrávame a tá mizéria postupne odchádza. Mne sa
vracia rýchlosť a chuť žiť. O 5. miesto hráme dobre. Vyhrávame.
Záver: Toto je jasný príklad toho, ako si pokaziť dobre rozbehnutý
turnaj. Je vidieť, čo dokáže spraviť jedna fľaška borovičky, keď sa
nepije tímovo. Párty je v ultimate taktický prvok, ktorý sme nezvládli
ukočírovať a stálo nás to možno víťazstvo celého turnaja. Nadôvažok
len alibisticky dodám, že je to chyba celého tímu, keď nechajú väčšie
množstvo alkoholu vypiť len 2 ľuďom, od ktorých sa očakáva, že budú
najviac behať. Keby sa to kolečko, kde tá fľaška začínala, tak rýchlo
nerozpadlo, tak by som písal asi iný záver.
Ponaučenie: Alkohol je sviňa. Je schopný presvedčiť človeka, aby kvôli
3 hodinkám zábavy obetoval celý deň kvalitnej hry a týmto vlastne
pokazí aj celkový dojem z turnaja. Decká nepite!!! Nestojí to za to. :))
Branki
Alkohol stoji za to, bude pri tebe aj ked budes stary a nebudes moct hrat! :-D
OdpovedaťOdstrániť