utorok 20. apríla 2010

Spirit nie je cena útechy

Spirit Of The Game. Duch hry. Čo to vlastne je? - Jedna zo základných veci, ktorá odlišuje Ultimate frisbee od ostatných športov. Je to základný princíp, od ktorého sa odvíja celkové fungovanie tohto športu a dokonca aj v pravidlách tejto hry sa počíta s tým, že ho bude každý dodržiavať a ctiť. Zdá sa mi, že tejto oblasti sa napriek tomu, aká je to super vec, málo venuje. Preto som sa rozhodol, že o SPIRITe niečo napíšem a priblížim vám, ako vnímam tuto vec ja.

Je to už nejaký čas, odkedy som sa so SOTG stretol po prvý krát a dokonca ani neviem presne, kto a ako mi tento aspekt hry vysvetlil. Každopádne si spomínam, že na prvých tréningoch, ktoré som absolvoval, mi prišlo zvláštne, že počas hry, keď k sebe dobehli protivníci, si tľapli na pozdrav, poprípade sa pri tom pozdravili a predstavili. To mi pripadalo celkom zvláštne, keďže som hrával pred ultimate iné kolektívne športy, ale niečo také som tam nikdy nezažil. Dokonca som bol zmätený a rozmýšľal som, či to nieje taká finta, že on mi podá ruku a potom mi hneď utečie. Poznáte to z bojových filmov, v ringu si podávajú ruku na pozdrav a zrazu hop úder do nosa. Našťastie, nič také sa mi nestalo a dokonca mi to protihráč, ktorý videl, že som nováčik, vysvetlil. Toto bol prvý impulz, kedy som začal šípiť, že je v tomto športe niečo viac ako v ostatných.

Viete, nie je nad pocit keď idete prvý krát na turnaj. Cestou v aute som počúval ako to tam bude prebiehať. Že budú spoločnú raňajky, bude party a veľa zábavy atď. Nemohol som sa dočkať. Tak ako to často býva, lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Napríklad som nevedel, že všetky tímy robia v podstate všetko spolu a že sú všetci kamaráti a súperia proti sebe len na ihrisku a bez ohľadu na to ako zápas dopadne sa všetci pochytajú za ramená a spravia krúžok a poďakujú si za hru. Navyše ma prekvapilo, že sme sa ako tím rozhodovali, komu udelíme cenu SOTG. Pochopiteľne, že som presne nevedel o čo ide a tak som sa len prizeral. Čakal som, čo sa bude diať. Naše rozhodnutie sme odovzdali organizátorom, tak ako všetky ostatné tímy. Na moje prekvapenie sa pri vyhodnotení hneď po vyhlásení prvého miesta vyhlasovala cena Spirit Of The Game a potlesk bol taký, akoby tím, ktorý túto cenu získal, vyhral celý turnaj.

Nedalo mi to a časom som si tento pojem nechal vysvetliť od viacerých hráčov a od každého som počul trošku inú definíciu a trochu iný pohlad na vec. Sám som si spravil názor a zo začiatku som to nebral až tak vážne. Však čo je to za cenu, keď o nej rozhodujú ostatné tímy. Ako sa to potom dá vyhrať? Všimol som si aj také detaily, že väčšinou túto cenu vyhrávali nováčikovské tímy alebo organizátori. Neviem, či to bola náhoda, alebo len zlý systém udeľovania tejto ceny, ale zdala sa mi byť trochu zbytočná.

Mýlil som sa. Zdá sa, že mi SPIRIT bol len zle vysvetlený alebo ľudia, čo mi ho vysvetľovali, nedali tejto veci patričnú váhu a preto som si myslel, že SPIRIT je správanie sa okolo hry. To znamená, že ako veľa sa na protihráča usmievam, aké hry po zápase pre súpera vymyslíme, alebo či im dáme nejaké cukríky a podobne. Až neskôr som si uvedomil, že SOTG je hlavne o úcte k súperovi a úcte k pravidlám. O tom, ako si dokáže tím poradiť so všetkými situáciami na ihrisku a ako dokáže zvládnuť súperovu hru. Keďže nemáme rozhodcu, každý jeden hráč musí poznať pravidlá skoro dokonale a keď si nie je istý, pokojne si môže nechať pravidlo vysvetliť od protihráča. Veď ak máte navzájom medzi sebou rešpekt a úctu, prečo by vás mal klamať. Viem, nie je to vždy jednoduché. Hráte tesný zápas a chýba tak málo k tomu, aby ste vyhrali, tak prečo nepostrčiť pravidlá trochu na svoju stranu. Chyba. Práve v týchto situáciach sa SPIRIT ukáže najviac. Veď je ľahké hrať podľa pravidiel, keď vyhrávate o 10 bodov. Nie je umenie vyhrať, keď podvádzate. Práve naopak, ak chcete aby vás a váš tím všetci oslavovali ako pravých víťazov, musíte vyhrať v medziach pravidiel. Ak ste si všimli, píšem o dodržiavaní pravidiel. Samozrejme, keď je hra vyhrotená, stane sa veľa nechcených porušení pravidiel. Treba si to priznať, vydiskutovať a vyriešiť. Našťastie, pravidlá Ultimate poskytujú riešenie každej situácie. Možno si poviete, veď je to prirodzene a netreba na to nejako extra dávať pozor. V tom prípade vám gratulujem. A poradím vám, všímajte si ostatných spoluhráčov a protihráčov a ak s tým majú problém, pokúste sa im pomôcť a poradiť. Extra dôležitú úlohu v týchto prípadoch má kapitán alebo hocikto iný na ihrisku, kto situáciu dobre videl a vidí, že spoluhráč hlási absolútnu hovadinu. Napríklad vo finále Majstrovstiev Európy rozhodol práve takýto nezmyselne nahlásený call. Ani mi nevadilo to, že sa to nahlásilo, ale to, že to videli snad všetci hráči, diváci a dokonca to zachytili aj fotografi, ale všetci, čo s tym niečo mohli spraviť a zobrať tuto hlášku späť, mlčali. To podľa mňa zamrzelo všetkých, čo tam boli a bolo tam naozaj dosť ľudí. Vtedy dostal SPIRIT asi najväčšiu ranu, akú som kedy videl. Pokiaľ už nechceme takéto veci zažívať, musíme sa SPIRITovo naučiť hrať všetci a obetovať všetko pre to, aby sa SPIRIT postupne z Ultimate nevytratil. Dokonca treba mať odvahu na to obetovať aj titul majstrov európy či sveta.


Foto: EUC 2007 finále OPEN Anglicko - Švédsko za stavu 18:18 (hra do 19). Všimnite si hlavne ten palec a to ze disk už leží na zemi. Hráč bez váhania na nahlásenie "ground" odpovedal "contest" a nikto ďalší s tým nič neurobil. Disk šiel späť. Angličania dali posledný bod a stali sa Majstrami Európy. Sláva im!! :((((


Ako SPIRIT beriem aj správanie sa vo vnútri tímu. Ono je to všetko prepojené, ak je tím vnútorne vyrovnaný, tak je to vidieť aj navonok. Ide presne o to, že ak aj zlyháte ako jednotlivec, je tam možnosť pomoci od tímu. To je veľká sila, ktorá, ak sa správne použije, vždy končí veľkým potleskom. Verím tomu, že keby to kapitán Anglicka vtedy vzal späť, boli by Angličania bez ohľadu na to, či by zvíťazili alebo nie, oslavovaní ako najväčší tím turnaja. Takto síce vyhrali, ale všetci, čo to videli, mali zmiešané pocity a to je podľa mňa horšie ako to finále prehrať.

Túto úvahu som napísal preto, lebo sa mi zdá, že momentálne na Slovensku začína hrať veľa nových tímov a hráčov. Bol by som rád, aby sa im nestalo to, čo sa stalo mne a až po rokoch hry si uvedomil, aké je to dôležitá súčasť hry. Práve naopak, chcem týmto článkom osloviť všetkých lídrov tímov, či už dlhšie existujúcich, alebo novovzniknutých, aby každému novému hráčovi, ktorému sa chystajú vysvetliť pravidla, začali vysvetľovať práve SPIRITom. Tiež by som odporučil všetkým, aby sa vždy, keď pôjdu na turnaj, snažili cenu SOTG získať. Ako sa to dá? To už nechám na vás :)

Môj sen je, aby naša krajina bola vnímaná ako krajina s najlepším SPIRITom. Prečo? Lebo SPIRIT sa nedá nabehať, nedá sa v ňom nikoho poraziť, dá sa v ňom byť len lepší ako ostatné tímy a to len a len vtedy, ak to oni sami uznajú a ohodnotia. A v tom je najväčšia sila tejto ceny.

Branki

1 komentár:

  1. respect respect. Takyto dobry clanok o SPIRITE som este necital a je velmi dobre ze si to zdoraznil.
    Zial vyzera ze na niektorych podujatiach sa spirit akoby vytracal. Dufam ze tento clanok nakopne slovenske a ceske tymy k spravnemu chapaniu spiritu.

    OdpovedaťOdstrániť