Keďže minule som si nenašiel čas napísať článok hneď, rozhodol som sa neodkladať to a radšej odložiť iné dôležitejšie veci. Len preto, aby som Vám priniesol výbornú správu. Zrejme na prekvapenie všetkých, vrátane mňa samotného sme sa umiestnili na 2. mieste. Prehrali sme len jeden zápas a to s C.U.S.Bologna, ktorý ako si tí bystrejší stihli určite všimnúť, vyhrali celý turnaj. :))
WWL je turnaj s bohatou históriou a zúčastňujem sa ho takmer pravidelne. Za ten čas si pamätám že sa trikrát zmenilo miesto konania a zdá sa mi, že sa stále rozrastá čo do počtu tímov tak do počtu zúčastnených hráčov. Pár veci však stále zostáva rovnakých. Vždy sa hrá na začiatku jari (väčšinou prvý medzinárodný outdoor), vždy sa hrá piati na piatich a vždy sa hrá na umelej tráve. Tento rok sa turnaja zúčastnilo 63 tímov v štyroch divíziách (16 PRO, 13 OPEN, 16 WOMAN a 20 JUNIORS). Slováci mali bohaté zastúpenie vo všetkých kategóriach. Celkovo osem tímov. Ja som hral za Outsiterz štartujúcich v PRO kategórii.
Počasie klasické, aprílové. Ihriská kvalitnejšie ako predchádzajúce roky a Outsiterz TOP tím v najlepšej zostave akú kedy mal. Pri prvom pohľade na základnú skupinu som si povedal, že dostať sa do prvej osmičky nebude vôbec jednoduché. Preto sme išli do všetkých zápasov s plným nasadením a nikoho sme nepodcenili. Najviac si to asi odniesol Yellow Block z Prahy. Hrali sme s nimi prvý zápas a zrejme trochu podcenili našu silu a kým sa spamätali bolo neskoro čokoľvek spraviť pre výsledok . Keďže zo štyroch tímov v skupine postupovali hore len dva, tŕpli až do posledného momentu našej hry s LOL, ktorý rozhodoval o ich postupe. Bolo to napínavé až do konca. Po neuveriteľnom poslednom bode, ktorý sme so šťastím dali, prišli obrovské gratulácie od Pražákov. Nečudo, keďže sme ten posledný bod hrali v podstate pre nich. My by sme postúpili hore aj s prehrou, ale namiesto nich by išiel hore maďarský LOL. O to smutnejšie sa tvárili LOLaci v krúžku po zápase. Nevadí, hra je hra a niekedy treba mať aj to šťastíčko, ktoré momentálne mali Česi.
Iné skupiny som veľmi nesledoval, okrem skupiny s ktorou sme sa mali stretnúť v štvrťfinale. Keďže sa v nej rodili zaujímavé výsledky a všetko sa zamotávalo. Napríklad uvediem len zápas Mental (BA) proti českým PeaceEGG (Písek, CZ). Sledoval som len kúsok a to z dosť veľkej vzdialenosti. Na moje počudovanie, ktoré zvýšilo aj môj záujem o tento zápas bolo to, že Mental prehrával asi 9:4. Nešlo mi to do hlavy a tak som to chvíľku sledoval. Zvláštne bolo, že som sledoval typickú hru Mentalu na akú som zvyknutý. Všetci makali a náskok súpera sa stále zmenšoval. Záver som nevidel, ale pri stave 10:9 pre Mental som si myslel že zápas, ktorý museli na začiatku poriadne zbabrať bez problémov vyhrajú. No nestalo sa tak a neskorej sa dozvedám že na smolu prehrali 10:11. Keďže už mali za sebou jednu tesnú prehru s BigEZ (Viedeň) tento výsledok vyradil z hry o najvyššie priečky jedného z vážnych favoritov turnaja ( Mental skončil v skupine na treťom mieste a celkovo sa umiestnil na deviatom mieste, čo bolo najlepšie možné miesto mimo prvých top ôsmich ).
Možno aj takýmito výsledkami s ktorými zrejme v TOP divízii treba rátať sme do štvrťfinále dostali dosť vyčerpaných maďarských Hallodigaz-e. Očakával som väčší odpor a boj. Bojovalo sa však len na začiatku. Mali sme trošku slabší nástup a spravili sme pár zbytočných chýb, no od približne desiatej minúty, sme zápas bez problémov kontrovali a výhra bola jednoznačná.
Semifinále sme hrali v sobotu ráno proti Catch up z Grazu. Náladu pred zápasom sme mali výbornú. Vedeli sme, že semifinále je už fakt dobrý výsledok. No my sme chceli viac ! Začiatok zápasu Catch up hral zónu. Prehrávali sme 0:3. Zobrali sme timeout povedali sme si čo a ako. Stav 3:3. Catch up zobral timeout. Našťastie nič špeciálne nevymysleli a našou trpezlivou hrou sme zbierali jeden bodík za druhým a vyhrali sme bez zbytočného stresu.
Finále. Nechcem sa o ňom moc rozpisovať, lebo zrejme nebolo až tak zaujímavé. Prehrali sme ho celkom jednoznačne. Bologna bola lepšia a v ten moment, musím priznať, sme príliš veľkú šancu vyhrať nemali. Škoda , možno ma to mrzí aj kvôli divákom, ktorý by si zrejme zaslúžili napínavejší zápas. Nevadí, veľa nám to dalo a vieme na čom máme zamakať. Proste to beriem ako veľkú finálovú lekciu, na ktorú tak skoro nezabudneme.
Skončili sme druhí, čo na tomto turnaji hodnotím ako najlepší výsledok Outsiterz v histórii !
WWL je turnaj s bohatou históriou a zúčastňujem sa ho takmer pravidelne. Za ten čas si pamätám že sa trikrát zmenilo miesto konania a zdá sa mi, že sa stále rozrastá čo do počtu tímov tak do počtu zúčastnených hráčov. Pár veci však stále zostáva rovnakých. Vždy sa hrá na začiatku jari (väčšinou prvý medzinárodný outdoor), vždy sa hrá piati na piatich a vždy sa hrá na umelej tráve. Tento rok sa turnaja zúčastnilo 63 tímov v štyroch divíziách (16 PRO, 13 OPEN, 16 WOMAN a 20 JUNIORS). Slováci mali bohaté zastúpenie vo všetkých kategóriach. Celkovo osem tímov. Ja som hral za Outsiterz štartujúcich v PRO kategórii.
Počasie klasické, aprílové. Ihriská kvalitnejšie ako predchádzajúce roky a Outsiterz TOP tím v najlepšej zostave akú kedy mal. Pri prvom pohľade na základnú skupinu som si povedal, že dostať sa do prvej osmičky nebude vôbec jednoduché. Preto sme išli do všetkých zápasov s plným nasadením a nikoho sme nepodcenili. Najviac si to asi odniesol Yellow Block z Prahy. Hrali sme s nimi prvý zápas a zrejme trochu podcenili našu silu a kým sa spamätali bolo neskoro čokoľvek spraviť pre výsledok . Keďže zo štyroch tímov v skupine postupovali hore len dva, tŕpli až do posledného momentu našej hry s LOL, ktorý rozhodoval o ich postupe. Bolo to napínavé až do konca. Po neuveriteľnom poslednom bode, ktorý sme so šťastím dali, prišli obrovské gratulácie od Pražákov. Nečudo, keďže sme ten posledný bod hrali v podstate pre nich. My by sme postúpili hore aj s prehrou, ale namiesto nich by išiel hore maďarský LOL. O to smutnejšie sa tvárili LOLaci v krúžku po zápase. Nevadí, hra je hra a niekedy treba mať aj to šťastíčko, ktoré momentálne mali Česi.
Iné skupiny som veľmi nesledoval, okrem skupiny s ktorou sme sa mali stretnúť v štvrťfinale. Keďže sa v nej rodili zaujímavé výsledky a všetko sa zamotávalo. Napríklad uvediem len zápas Mental (BA) proti českým PeaceEGG (Písek, CZ). Sledoval som len kúsok a to z dosť veľkej vzdialenosti. Na moje počudovanie, ktoré zvýšilo aj môj záujem o tento zápas bolo to, že Mental prehrával asi 9:4. Nešlo mi to do hlavy a tak som to chvíľku sledoval. Zvláštne bolo, že som sledoval typickú hru Mentalu na akú som zvyknutý. Všetci makali a náskok súpera sa stále zmenšoval. Záver som nevidel, ale pri stave 10:9 pre Mental som si myslel že zápas, ktorý museli na začiatku poriadne zbabrať bez problémov vyhrajú. No nestalo sa tak a neskorej sa dozvedám že na smolu prehrali 10:11. Keďže už mali za sebou jednu tesnú prehru s BigEZ (Viedeň) tento výsledok vyradil z hry o najvyššie priečky jedného z vážnych favoritov turnaja ( Mental skončil v skupine na treťom mieste a celkovo sa umiestnil na deviatom mieste, čo bolo najlepšie možné miesto mimo prvých top ôsmich ).
Možno aj takýmito výsledkami s ktorými zrejme v TOP divízii treba rátať sme do štvrťfinále dostali dosť vyčerpaných maďarských Hallodigaz-e. Očakával som väčší odpor a boj. Bojovalo sa však len na začiatku. Mali sme trošku slabší nástup a spravili sme pár zbytočných chýb, no od približne desiatej minúty, sme zápas bez problémov kontrovali a výhra bola jednoznačná.
Semifinále sme hrali v sobotu ráno proti Catch up z Grazu. Náladu pred zápasom sme mali výbornú. Vedeli sme, že semifinále je už fakt dobrý výsledok. No my sme chceli viac ! Začiatok zápasu Catch up hral zónu. Prehrávali sme 0:3. Zobrali sme timeout povedali sme si čo a ako. Stav 3:3. Catch up zobral timeout. Našťastie nič špeciálne nevymysleli a našou trpezlivou hrou sme zbierali jeden bodík za druhým a vyhrali sme bez zbytočného stresu.
Finále. Nechcem sa o ňom moc rozpisovať, lebo zrejme nebolo až tak zaujímavé. Prehrali sme ho celkom jednoznačne. Bologna bola lepšia a v ten moment, musím priznať, sme príliš veľkú šancu vyhrať nemali. Škoda , možno ma to mrzí aj kvôli divákom, ktorý by si zrejme zaslúžili napínavejší zápas. Nevadí, veľa nám to dalo a vieme na čom máme zamakať. Proste to beriem ako veľkú finálovú lekciu, na ktorú tak skoro nezabudneme.
Skončili sme druhí, čo na tomto turnaji hodnotím ako najlepší výsledok Outsiterz v histórii !
Vždy keď idem domov z ktoréhokoľvek turnaja, ešte plný emócii a zážitkov, rozmýšľam a hodnotím si ho sám pre seba. Tieto moje úvahy mávajú dva scenáre. Prvý keď sa vraciam z turnaja ktorý vyhráme. Prebieha to hladko a prevláda spokojnosť. Druhý keď sa vraciam z turnaja, ktorý nevyhráme. Veľa krát bilancujem čo bolo dobré a v čom asi bola chyba. Najväčší rozdiel medzi týmito dvoma úvahami je to, že v tom druhom prípade veľmi často používam slová ako "KEBY... a ALE....". Tento krát mi za volantom rezonovalo v hlave "Hrali sme výborne, ALE niečo tomu ešte chýbalo. KEBY sme mali viac šťastia, KEBY sme mali viac nabehané ..., KEBY..... tak sme mohli vyhrať, ALE... takto sme skončili druhí.". Tiež si uvedomujem, že keby sa mi stalo, že vždy nastane prvý scenár tiež by ma to nebavilo :)) takže všetko je v poriadku.
Spomeniem ešte jednu zásadnú vec tohto turnaja, ktorú musím zvýrazniť hrubým písmom a cením si ju najviac ako sa len dá a to je fakt, že sme vyhrali SPIRIT OF THE GAME. Huraaaaa
Na záver by som sa rád ospravedlnil všetkým ostatným slovenským tímom, že som ich nespomenul, ale bolo by to zrejme na román opísať všetky príbehy, ktoré sa na turnaji udiali.
Branki
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára