Disc Days Cologne 5.6. - 6.6.2010

Turnaj skončil a ja práve cestujem domov. Kolín je sakra ďaleko, takže mám dostatok času vypisovať článočky.

Vždy, keď idem písať do blogu, rozmýšľam, čo by som napísal o turnaji
a nebolo to stále len o tom, čo sme vyhrali a čo prehrali a ako
vyzeralo okolie atď. A preto sa pokúsim tento článok napísať trochu
inak.

Cestu tam som odšoféroval sám s asi 2 zastávkami. Prišli sme na miesto asi o pol piatej ráno. Na ihrisku pri stanoch na moje počudovanie a pobavenie pobehovalo asi 20 zajacov z neďalekého lesa. Asi mali žúr a ako som vyhlásil, tak v okolí mali zrejme málo prirodzených predátorov. Stan staviam rýchlo, keďže mám samostavací, čo v podobných chvíľach človek vcelku ocení. Po asi 4 hodinách spánku klušeme na ihrisko. Samozrejme som plný očakávaní, kto vlastne z Meinzu prišiel. Zostava vcelku príjemná, je nás tuším 12, čo mi hovorí, že si vcelku dosť zahráme. Navyše na moju najväčšiu radosť vidím prichádzať našeho najlepšieho hádzača Roberta, ktorý si v Anglicku v októbri odtrhol achilovku a jeho šance, že sa tento rok ukáže na turnaji, sa znížili na minimum. Bolo na ňom cítiť, že sa trochu šetrí, ale jeho hody lesk nestratili. Tiež som sa potešil z
prítomnosti Kayla a Johna, amíkov dlhodobo hrajúcich s nami. Keďže väčšinou hráme spolu v strede poľa, herne si s nimi veľmi dobre rozumiem. Samozrejme musím spomenúť ešte Aďa Adamčíka, s ktorým si vždy veľmi rád zahrám. Poslednú dobu bohužiaľ väčšinou už len s Feldrennerom.

Prvý zápas je taký rozbiehací. Nikto nejde naplno a so súperom sa
doťahujeme o každý bodík. Ja osobne hrám štandardne a znovu sa
prispôsobujem hre v inom tíme. Určite všetci, čo hrávajú za viac
tímov, vedia o čom hovorím. Nakoniec vyhrávame o 2 body.

Ostatné zapasy v sobotu v pokľude vyhrávame a moja hra od zápasu k
zápasu graduje. Dal som nejaké obrany, v útoku som spravil minimum
chýb. Dokonca sa mi podarilo dať pár dobrých brejkov a dlhých
hodov. Proste ultimate ako má byť a poľahky postupujeme do štvrťfinále.

Cestou z ihrísk nás čaká pri stanoch prekvapenie. Na atletickom
ovále sú prestreté 2 asi 40-metrové stoly. Bolo to celkom
štýlové. Na stole tanieriky, poháre, fľaše s vínom a minerálkou,
pečivo a servítky. Normálne sme si mysleli, že bez večernej róby nás
tam ani nepustia. Večer sa rozbehol. Papkáme večeru, počúvame živú
muziku a rozmýšľame, čo s načatým večerom. Spomíname si, že v aute máme
pripravenú jednu borovičku, splašíme pár spoluhráčov a ideme si trochu
cucnúť zo slovenska. Po kolečku sa fľaša vracia ku mne a Kaylovi.
Načíname druhé kolo, ale nikto nechce. No čo už. Zostalo to na nás
dvoch. Podrobnosti nebudem opisovať, ale väčšina z vás si vie
predstaviť, ako to dopadá, keď dvaja ľudia vypijú sedmičku borovičky za
pol hodku.

Ráno sa budím s celkom slušnou opicou. Hlava sa krúti a v ústach
všelijaké zlé chute. Rozhodne nemám chuť ani na raňajky a nemám ani
energiu sa vôbec hýbať, nie to ešte podávat super výkony na ihrisku.

Štvrťfinále. Rozcvička 0 bodov. Po dvoch asi 50% rovinkách si musím
sadnúť a poriadne to rozdýchať. Disk v ruke prvýkrát držím asi v
polovici zápasu a to tiež zahadzujem. V obrane som mal vcelku dobre
príležitosti na blok, ale zbytkový alkohol mi nedoprial ich
uskutočniť. Kayl je na tom podobne. Predviedol pár super dropov a tiež
sa po ihrisku motká omnoho pomalšie ako v sobotu. Zvyšok tímu niečo
hrá, ale aj u nich je vidieť, že to nie je to, čo sme predvádzali v
sobotu. Zápas o ničom. Zle hrajú aj protihráči a zápas na mňa pôsobí
skôr ako boj o to, kto predvedie väčšiu blbosť, ako ozajstné
štvrťfinále. V tomto ohľade jednoznačne vyhrávame. Zápas končí
2-bodovou prehrou. Všetci máme hlavy dole a sme z toho smutní. Tento
zápas sme si dnes prehrali sami a niektorí (ja a Kayl) ho prehrali už
v sobotu na párty.

Ostatok poľahky vyhrávame a tá mizéria postupne odchádza. Mne sa
vracia rýchlosť a chuť žiť. O 5. miesto hráme dobre. Vyhrávame.

Záver: Toto je jasný príklad toho, ako si pokaziť dobre rozbehnutý
turnaj. Je vidieť, čo dokáže spraviť jedna fľaška borovičky, keď sa
nepije tímovo. Párty je v ultimate taktický prvok, ktorý sme nezvládli
ukočírovať a stálo nás to možno víťazstvo celého turnaja. Nadôvažok
len alibisticky dodám, že je to chyba celého tímu, keď nechajú väčšie
množstvo alkoholu vypiť len 2 ľuďom, od ktorých sa očakáva, že budú
najviac behať. Keby sa to kolečko, kde tá fľaška začínala, tak rýchlo
nerozpadlo, tak by som písal asi iný záver.

Ponaučenie: Alkohol je sviňa. Je schopný presvedčiť človeka, aby kvôli
3 hodinkám zábavy obetoval celý deň kvalitnej hry a týmto vlastne
pokazí aj celkový dojem z turnaja. Decká nepite!!! Nestojí to za to. :))

Branki

Pisek Ceska liga 22. - 23.5.2010

Česká liga je už tradičné frisbee podujatie, na ktoré sa vždy teším. Je to preto, lebo tieto turnaje sú vždy dobre zorganizované a za posledné roky sa Outsiterz TOP celkom slušne darí. Tento rok sa nám nepodarilo dostať na prvý ligový turnaj. O to viac sme sa tešili na ten druhý, keďže tento rok TOP tím na turnajoch predvádza vyrovnané a veľmi kvalitné výkony. Ja osobne som ani na chvíľku nepochyboval, že postúpime minimálne do semifinále. Nakoniec to dopadlo trochu inak.

Pekne poporiadku. Turnaj sa hral na dvoch ihriskách a hral sa formátom 2 skupín po 6 tímov. V hernom systéme bol možný postup do štvrťfinále aj zo spodných priečok v skupine. Z tohto dôvodu sa na turnaji hralo celkom veľa zápasov (v sobotu 5-6, v nedeľu 3). Táto porcia ultimate zodpovedá skôr trojdňovému turnaju. Zakladnú skupinu sme odohrali vcelku hladko až na jeden zápas s FUJom, ktorý sme remizovali. Bol to boj. FUJ tradične behali a behali. Podarilo sa im utiecť nám tuším až o 4 body, ktoré sa nám v závere podarilo dotiahnuť. Určite to bol jeden z najlepších zápasov v sobotu, aj keď sme si ho zbytočne zdramatizovali sami. Sobotu končíme na prvom mieste v skupine a v pohodičke sa sprchujeme a vytešujeme sa, ako sme ušetrili jeden zápas o štvrťfinále.

Osprchovaný s pivom v ruke si ešte pozerám zápas PD B - HB (ženský tím kde hrala Beatka a ešte pár Sloveniek) o postup do štvrťfinále. Na moje prekvapenie napriek dažďu vcelku hladko vyhrávajú a zdieľame spolu veľkú radosť z ich postupu. Gratulujem.

Nedeľa. Štvrťfinále 3SB bez problémov výhra. Semifinále Prakem Zničíš (P7 + ŽZ) kontrolovaná výhra, ale v strede zápasu trochu herný výpadok. Zdalo sa mi, akoby nám dochádzala energia. Finále TM. Začiatok raketový vedieme 4:1. No ako čas plynul, TM sa začali zlepšovať a nám tak ako v semi pomaly odchádzala energia. Kopili sa chybičky, či už vynútené, alebo nevynútené. Koniec času a TM má útok za stavu 11:10 pre nich. Snažíme sa snažíme, ale nepodarilo sa nám ubrániť a prehrávame 12:10. Škoda. Škoda už tento rok štvrtýkrát. Toľko krát som si tento rok povzdychol po finálovom zápase. Prehrali sme, ale aj napriek tomu som šťastný, že sme dobre zahrali a že nie je len náhoda keď Outsiterz TOP hrá finále. Určite ešte zapracujeme na tom, aby tie finále boli ešte napínavejšie ako doteraz.

Celkovo by som rád poďakoval všetkým, čo sa turnaja zúčastnili, za super víkend a Outsiterz za super hru. Už teraz sa teším na ďalšie takéto podujatie a na super zápasy, ktoré určite spolu zahráme.

B. 

Chrast 8.5-9.5.2010

Chrast. Česká klasika. Pohodový turnaj, v ktorom ide hlavne o radosť z hry a ja by som ho túto sezónu zaradil medzi oddychovky. Keďže zrejme veľa tímov má rado takúto pokľudnú atmosféru, prihlásilo sa ich viac ako je kapacita turnaja. Usporiadatelia to vyriešili šalamúnsky a pospájali niektoré tímy dokopy. Presne takto sa spojili aj Out a Morthens.

V sobotu ráno pozerám a hľadám spoluhráčov. Vedel som, že nás má byť dosť veľa, ale nevedel som presne ako sa to nakoniec všetko doriešilo a kto hrá so mnou v tíme. Darí sa nám stretnúť sa pri stanoch a snažíme sa trochu rozcvičit pred zápasom. Hra úrovňou pripomína pick up turnaj, teda hlavne z našej strany. Nikto nevie, čo má robiť. K tomu dosť veľa dropujeme a nevieme sa presadiť proti P7edmičke a vcelku poľahky prehrávame. Povedal som si, že takto ďalej to ísť nemôže. Nakázal som rozcvičku pred zápasom, cca 40 min a tam si skúšame pár drilov a zdá sa mi, že sa nám celkom darí sa vyhecovať na ďalšieho súpera. Hra je o poznanie lepšia a kraľujeme tomuto zápasu a slabučkého súpera porážame tuším 15:1. Všetci sa tešia a ideme ďalej. Čaká na nás ďalší súper, taký nejaký rakúsko-český mix. Hráme vyrovnanú partiu a smolne prehrávame o bod. Celkom dobrá hra a myslím si, že najlepší zápas turnaja. Škoda prehry. Proti PD a TM sme už velkú šancu vyhrať nemali a prehrávame s celkom veľkým rozdielom.

Neviem, prečo sme hrali, tak ako sme hrali, ale celkové 10 miesto z 12 vôbec nezodpovedá potenciálu, čo sme na turnaji mali. Celkovo sa mi zdalo, akoby ľudia veľmi rýchlo stratili chuť bojovať. Nepodarilo sa pár prihrávok a už sme hrali veľmi odovzdane. Nechcel som do ľudí nejako extrémne tlačiť, ale myslím, že som asi mohol. Možno by potom z toho mali všetci lepší pocit. Asi aj ja.

Branki.

Tom's Turney Brugge 30.4 - 2.5.2010

Je to neuveriteľné, že sa mi tento rok podarilo absolvovať prvý outdoor turnaj 7na7 až začiatkom mája. Preto som sa aj trochu obával, ako sa mi bude hrať na veľkom ihrisku a ako je na tom moja kondička. Taktiež som bol celkom zvedavý, ako sú na tom moji spoluhráči z Feldrenneru. Keď sa nad tým tak zamyslím, uvedomujem si, že je to jeden z posledných veľkých turnajov, na ktorom som ešte nebol. Preto som sa fakt tešil.

Turnaj by som opísal ako veľmi prijemny. Všetko sa hralo na jednom mieste a celé to na mňa pôsobilo veľmi dobre zorganizované. Asi by som povedal že je to turnaj veľkostne o trošku menší ako Windmill v Amsterdame. Veľmi sa mi páčilo, že ihriská boli cca 10 min pešo od centra mesta. Brugge je naozaj pekné historické mesto a stálo za to ísť sa do centra pozrieť aj viackrát. Čo nebolo na tomto turnaji dobré, bolo počasie. Zima, dážď a vietor. Zostava zo Slovenska bola 6 členná. Štyri dievčatá hrali za HB a ja s Andrejom za Feldrenner.

S Feldrennerom to bol pre mňa tento rok prvý turnaj a preto som bol zvedavý, ako nám to spolu znova pôjde. Z minulosti som bol zvyknutý, že vačšinou nebol žiaden problém. Tentoraz sa mi zdalo, hlavne asi preto že zostava bola celkom omladená a doplnená z iných tímov Nemecka, že nešlo všetko tak hladko ako kedysi. Prvé dve hry sme prehrali hlavne kvôli nezohratosti a hľadania vhodnej taktiky pre toto zloženie tímu. Najvačší rozdiel sa mi zdal v absencii pár skúsenejších hádzačov a hra do zóny na dlhú zo začiatku nefungovala ako obvykle. Možno aj to bol dôvod, že som sa aj ja dostal na hendla, aj ked som doposiaľ hrával vo Feldrenneri výhradne longa. Samozrejme, že tento turnaj bol určený na to nájsť správnu hernú konštaláciu, čo si myslím, že sa celkom podarilo a hlavne v sobotu sme hrali o poznanie lepšie a podarilo sa nám aj napriek dvom prehrám v skupine prebojovať až do štvrťfinále. Tam aj naša cesta skončila. Skončili sme nakoniec 7 z 20, čo hodnotím ako celkom dobrý výsledok, ale mali sme aj na prvú 4ku. Škoda.

Ja osobne som si zahral super. Napriek chorobe, ktorú som doliečoval týždeň pred turnajom. Na moje prekvapenie som vládal a celkovo som bol v dobrej hráčskej pohode. Sobotu a Nedeľu som hral v obrannej lajne, z čoho som sa veľmi tešil. Podarilo sa mi dať aj nejaké obrany, čo by určite potešilo každého.

Spomeniem v krátkosti hru Hot Beaches a to konkrétne finále. Dievčatá predviedli heroický výkon a k víťazstvu nechýbalo veľa. Z môjho pohľadu si myslím, že len trocha skúseností z takýchto zápasov. Niektoré dievčatá sa mi zdali byť trocha zakríknuté z tak dôležitej udalosti. Inak potenciál tam je. Takže verím, že v budúcnosti to bude len a len lepšie.

Záver: Turnaj dobrý, mesto pekné a pivo výborné. Určite sa tam budem chcieť ešte niekedy vrátiť.

Branki

Spirit nie je cena útechy

Spirit Of The Game. Duch hry. Čo to vlastne je? - Jedna zo základných veci, ktorá odlišuje Ultimate frisbee od ostatných športov. Je to základný princíp, od ktorého sa odvíja celkové fungovanie tohto športu a dokonca aj v pravidlách tejto hry sa počíta s tým, že ho bude každý dodržiavať a ctiť. Zdá sa mi, že tejto oblasti sa napriek tomu, aká je to super vec, málo venuje. Preto som sa rozhodol, že o SPIRITe niečo napíšem a priblížim vám, ako vnímam tuto vec ja.

Je to už nejaký čas, odkedy som sa so SOTG stretol po prvý krát a dokonca ani neviem presne, kto a ako mi tento aspekt hry vysvetlil. Každopádne si spomínam, že na prvých tréningoch, ktoré som absolvoval, mi prišlo zvláštne, že počas hry, keď k sebe dobehli protivníci, si tľapli na pozdrav, poprípade sa pri tom pozdravili a predstavili. To mi pripadalo celkom zvláštne, keďže som hrával pred ultimate iné kolektívne športy, ale niečo také som tam nikdy nezažil. Dokonca som bol zmätený a rozmýšľal som, či to nieje taká finta, že on mi podá ruku a potom mi hneď utečie. Poznáte to z bojových filmov, v ringu si podávajú ruku na pozdrav a zrazu hop úder do nosa. Našťastie, nič také sa mi nestalo a dokonca mi to protihráč, ktorý videl, že som nováčik, vysvetlil. Toto bol prvý impulz, kedy som začal šípiť, že je v tomto športe niečo viac ako v ostatných.

Viete, nie je nad pocit keď idete prvý krát na turnaj. Cestou v aute som počúval ako to tam bude prebiehať. Že budú spoločnú raňajky, bude party a veľa zábavy atď. Nemohol som sa dočkať. Tak ako to často býva, lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Napríklad som nevedel, že všetky tímy robia v podstate všetko spolu a že sú všetci kamaráti a súperia proti sebe len na ihrisku a bez ohľadu na to ako zápas dopadne sa všetci pochytajú za ramená a spravia krúžok a poďakujú si za hru. Navyše ma prekvapilo, že sme sa ako tím rozhodovali, komu udelíme cenu SOTG. Pochopiteľne, že som presne nevedel o čo ide a tak som sa len prizeral. Čakal som, čo sa bude diať. Naše rozhodnutie sme odovzdali organizátorom, tak ako všetky ostatné tímy. Na moje prekvapenie sa pri vyhodnotení hneď po vyhlásení prvého miesta vyhlasovala cena Spirit Of The Game a potlesk bol taký, akoby tím, ktorý túto cenu získal, vyhral celý turnaj.

Nedalo mi to a časom som si tento pojem nechal vysvetliť od viacerých hráčov a od každého som počul trošku inú definíciu a trochu iný pohlad na vec. Sám som si spravil názor a zo začiatku som to nebral až tak vážne. Však čo je to za cenu, keď o nej rozhodujú ostatné tímy. Ako sa to potom dá vyhrať? Všimol som si aj také detaily, že väčšinou túto cenu vyhrávali nováčikovské tímy alebo organizátori. Neviem, či to bola náhoda, alebo len zlý systém udeľovania tejto ceny, ale zdala sa mi byť trochu zbytočná.

Mýlil som sa. Zdá sa, že mi SPIRIT bol len zle vysvetlený alebo ľudia, čo mi ho vysvetľovali, nedali tejto veci patričnú váhu a preto som si myslel, že SPIRIT je správanie sa okolo hry. To znamená, že ako veľa sa na protihráča usmievam, aké hry po zápase pre súpera vymyslíme, alebo či im dáme nejaké cukríky a podobne. Až neskôr som si uvedomil, že SOTG je hlavne o úcte k súperovi a úcte k pravidlám. O tom, ako si dokáže tím poradiť so všetkými situáciami na ihrisku a ako dokáže zvládnuť súperovu hru. Keďže nemáme rozhodcu, každý jeden hráč musí poznať pravidlá skoro dokonale a keď si nie je istý, pokojne si môže nechať pravidlo vysvetliť od protihráča. Veď ak máte navzájom medzi sebou rešpekt a úctu, prečo by vás mal klamať. Viem, nie je to vždy jednoduché. Hráte tesný zápas a chýba tak málo k tomu, aby ste vyhrali, tak prečo nepostrčiť pravidlá trochu na svoju stranu. Chyba. Práve v týchto situáciach sa SPIRIT ukáže najviac. Veď je ľahké hrať podľa pravidiel, keď vyhrávate o 10 bodov. Nie je umenie vyhrať, keď podvádzate. Práve naopak, ak chcete aby vás a váš tím všetci oslavovali ako pravých víťazov, musíte vyhrať v medziach pravidiel. Ak ste si všimli, píšem o dodržiavaní pravidiel. Samozrejme, keď je hra vyhrotená, stane sa veľa nechcených porušení pravidiel. Treba si to priznať, vydiskutovať a vyriešiť. Našťastie, pravidlá Ultimate poskytujú riešenie každej situácie. Možno si poviete, veď je to prirodzene a netreba na to nejako extra dávať pozor. V tom prípade vám gratulujem. A poradím vám, všímajte si ostatných spoluhráčov a protihráčov a ak s tým majú problém, pokúste sa im pomôcť a poradiť. Extra dôležitú úlohu v týchto prípadoch má kapitán alebo hocikto iný na ihrisku, kto situáciu dobre videl a vidí, že spoluhráč hlási absolútnu hovadinu. Napríklad vo finále Majstrovstiev Európy rozhodol práve takýto nezmyselne nahlásený call. Ani mi nevadilo to, že sa to nahlásilo, ale to, že to videli snad všetci hráči, diváci a dokonca to zachytili aj fotografi, ale všetci, čo s tym niečo mohli spraviť a zobrať tuto hlášku späť, mlčali. To podľa mňa zamrzelo všetkých, čo tam boli a bolo tam naozaj dosť ľudí. Vtedy dostal SPIRIT asi najväčšiu ranu, akú som kedy videl. Pokiaľ už nechceme takéto veci zažívať, musíme sa SPIRITovo naučiť hrať všetci a obetovať všetko pre to, aby sa SPIRIT postupne z Ultimate nevytratil. Dokonca treba mať odvahu na to obetovať aj titul majstrov európy či sveta.

Foto: EUC 2007 finále OPEN Anglicko - Švédsko za stavu 18:18 (hra do 19). Všimnite si hlavne ten palec a to ze disk už leží na zemi. Hráč bez váhania na nahlásenie "ground" odpovedal "contest" a nikto ďalší s tým nič neurobil. Disk šiel späť. Angličania dali posledný bod a stali sa Majstrami Európy. Sláva im!! :((((

Ako SPIRIT beriem aj správanie sa vo vnútri tímu. Ono je to všetko prepojené, ak je tím vnútorne vyrovnaný, tak je to vidieť aj navonok. Ide presne o to, že ak aj zlyháte ako jednotlivec, je tam možnosť pomoci od tímu. To je veľká sila, ktorá, ak sa správne použije, vždy končí veľkým potleskom. Verím tomu, že keby to kapitán Anglicka vtedy vzal späť, boli by Angličania bez ohľadu na to, či by zvíťazili alebo nie, oslavovaní ako najväčší tím turnaja. Takto síce vyhrali, ale všetci, čo to videli, mali zmiešané pocity a to je podľa mňa horšie ako to finále prehrať.

Túto úvahu som napísal preto, lebo sa mi zdá, že momentálne na Slovensku začína hrať veľa nových tímov a hráčov. Bol by som rád, aby sa im nestalo to, čo sa stalo mne a až po rokoch hry si uvedomil, aké je to dôležitá súčasť hry. Práve naopak, chcem týmto článkom osloviť všetkých lídrov tímov, či už dlhšie existujúcich, alebo novovzniknutých, aby každému novému hráčovi, ktorému sa chystajú vysvetliť pravidla, začali vysvetľovať práve SPIRITom. Tiež by som odporučil všetkým, aby sa vždy, keď pôjdu na turnaj, snažili cenu SOTG získať. Ako sa to dá? To už nechám na vás :)

Môj sen je, aby naša krajina bola vnímaná ako krajina s najlepším SPIRITom. Prečo? Lebo SPIRIT sa nedá nabehať, nedá sa v ňom nikoho poraziť, dá sa v ňom byť len lepší ako ostatné tímy a to len a len vtedy, ak to oni sami uznajú a ohodnotia. A v tom je najväčšia sila tejto ceny.

Branki

Winter League 10.-11.4.2010

Keďže minule som si nenašiel čas napísať článok hneď, rozhodol som sa neodkladať to a radšej odložiť iné dôležitejšie veci. Len preto, aby som Vám priniesol výbornú správu. Zrejme na prekvapenie všetkých, vrátane mňa samotného sme sa umiestnili na 2. mieste. Prehrali sme len jeden zápas a to s C.U.S.Bologna, ktorý ako si tí bystrejší stihli určite všimnúť, vyhrali celý turnaj. :))

WWL je turnaj s bohatou históriou a zúčastňujem sa ho takmer pravidelne. Za ten čas si pamätám že sa trikrát zmenilo miesto konania a zdá sa mi, že sa stále rozrastá čo do počtu tímov tak do počtu zúčastnených hráčov. Pár veci však stále zostáva rovnakých. Vždy sa hrá na začiatku jari (väčšinou prvý medzinárodný outdoor), vždy sa hrá piati na piatich  a vždy sa hrá na umelej tráve. Tento rok sa turnaja zúčastnilo 63 tímov v štyroch divíziách (16 PRO, 13 OPEN, 16 WOMAN a 20 JUNIORS). Slováci mali bohaté zastúpenie vo všetkých kategóriach. Celkovo osem tímov. Ja som hral za Outsiterz štartujúcich v PRO kategórii.

Počasie klasické, aprílové. Ihriská kvalitnejšie ako predchádzajúce roky a Outsiterz TOP tím v najlepšej zostave akú kedy mal. Pri prvom pohľade na základnú skupinu som si povedal, že dostať sa do prvej osmičky nebude vôbec jednoduché. Preto sme išli do všetkých zápasov s plným nasadením a nikoho sme nepodcenili. Najviac si to asi odniesol Yellow Block z Prahy. Hrali sme s nimi prvý zápas a zrejme trochu podcenili našu silu a kým sa spamätali bolo neskoro čokoľvek spraviť pre výsledok . Keďže zo štyroch tímov v skupine postupovali hore len dva, tŕpli až do posledného momentu našej hry s LOL, ktorý rozhodoval o ich postupe. Bolo to napínavé až do konca. Po neuveriteľnom poslednom bode, ktorý sme so šťastím dali, prišli obrovské gratulácie od Pražákov. Nečudo, keďže sme ten posledný bod hrali v podstate pre nich. My by sme postúpili hore aj s prehrou, ale namiesto nich by išiel hore maďarský LOL. O to smutnejšie sa tvárili LOLaci v krúžku po zápase. Nevadí, hra je hra a niekedy treba mať aj to šťastíčko, ktoré momentálne mali Česi.

Iné skupiny som veľmi nesledoval, okrem skupiny s ktorou sme sa mali stretnúť v štvrťfinale. Keďže sa v nej rodili zaujímavé výsledky a všetko sa zamotávalo. Napríklad uvediem len zápas Mental (BA) proti českým PeaceEGG (Písek, CZ). Sledoval som len kúsok a to z dosť veľkej vzdialenosti. Na moje počudovanie, ktoré zvýšilo aj môj záujem o tento zápas bolo to, že Mental prehrával asi 9:4. Nešlo mi to do hlavy a tak som to chvíľku sledoval. Zvláštne bolo, že som sledoval typickú hru Mentalu na akú som zvyknutý. Všetci makali a náskok súpera sa stále zmenšoval. Záver som nevidel, ale pri stave 10:9 pre Mental som si myslel že zápas, ktorý museli na začiatku poriadne zbabrať bez problémov vyhrajú. No nestalo sa tak a neskorej sa dozvedám že na smolu  prehrali 10:11. Keďže už mali za sebou jednu tesnú prehru s BigEZ (Viedeň) tento výsledok vyradil z hry o najvyššie priečky jedného z vážnych favoritov turnaja ( Mental skončil v skupine na treťom  mieste a celkovo sa umiestnil na deviatom mieste, čo bolo najlepšie možné miesto mimo prvých top ôsmich ).

Možno aj takýmito výsledkami s ktorými zrejme v TOP divízii treba rátať sme do štvrťfinále dostali dosť vyčerpaných maďarských Hallodigaz-e. Očakával som väčší odpor a boj. Bojovalo sa však len na začiatku. Mali sme trošku slabší nástup a spravili sme pár zbytočných chýb, no od približne desiatej  minúty,  sme zápas bez problémov kontrovali a výhra bola jednoznačná.

Semifinále sme hrali v sobotu ráno proti Catch up z Grazu. Náladu pred zápasom sme mali výbornú. Vedeli sme, že semifinále je už fakt dobrý výsledok. No my sme chceli viac ! Začiatok zápasu Catch up hral zónu. Prehrávali sme 0:3. Zobrali sme  timeout povedali sme  si čo a ako. Stav 3:3. Catch up zobral timeout. Našťastie nič špeciálne nevymysleli a našou trpezlivou hrou sme zbierali jeden bodík za druhým a vyhrali sme bez zbytočného stresu.

Finále. Nechcem sa o ňom moc rozpisovať, lebo zrejme nebolo až tak zaujímavé. Prehrali sme ho celkom jednoznačne. Bologna bola lepšia a v ten moment, musím priznať,  sme príliš veľkú šancu vyhrať nemali. Škoda , možno ma to mrzí aj kvôli divákom, ktorý by si zrejme zaslúžili napínavejší zápas. Nevadí, veľa nám to dalo a vieme na čom máme zamakať. Proste to beriem ako veľkú finálovú lekciu, na ktorú tak skoro nezabudneme.
Skončili sme druhí, čo  na tomto turnaji hodnotím ako najlepší výsledok Outsiterz v histórii !

Vždy keď idem domov z ktoréhokoľvek turnaja, ešte plný emócii a zážitkov, rozmýšľam a hodnotím si ho sám pre seba. Tieto moje úvahy mávajú dva scenáre. Prvý keď sa vraciam z turnaja ktorý vyhráme. Prebieha to hladko a prevláda spokojnosť. Druhý keď sa vraciam z turnaja, ktorý nevyhráme. Veľa krát bilancujem čo bolo dobré a v čom asi bola chyba. Najväčší rozdiel medzi týmito dvoma úvahami je to, že v tom druhom prípade veľmi často používam slová ako "KEBY... a ALE....". Tento krát mi za volantom rezonovalo v hlave "Hrali sme výborne, ALE niečo tomu ešte chýbalo. KEBY sme mali viac šťastia, KEBY sme mali viac nabehané ..., KEBY..... tak sme mohli vyhrať, ALE... takto sme skončili druhí.". Tiež si uvedomujem, že keby sa mi stalo, že vždy nastane prvý scenár tiež by ma to nebavilo :)) takže všetko je v poriadku.

Spomeniem ešte jednu zásadnú vec tohto turnaja, ktorú musím zvýrazniť hrubým písmom a cením si ju najviac ako sa len dá a to je fakt, že sme vyhrali SPIRIT OF THE GAME. Huraaaaa

Na záver by som sa rád ospravedlnil všetkým ostatným slovenským tímom, že som ich nespomenul, ale bolo by to zrejme na román opísať všetky príbehy, ktoré sa na turnaji udiali.


Branki

FrisBEERcup Praha 27.3. - 28.3. 2010

Tentokrát sa mi nepodarilo článok napísať hneď po turnaji a preto sa obávam, že si na všetko nespomeniem. Najdôležitejšie, čo určite tak skoro nezabudnem, je fakt, že sa sme to dokázali vyhrať.
Tiež by som tento turnaj ohodnotil ako najkratší dvojdňový turnaj. Keďže prvý zápas sme hrali v sobotu o 14:30 a finále sme dohrali niekedy okolo 15:00 v nedeľu. Taktiež sa zo soboty na nedeľu posúval čas, takže aj spánku bolo o hodinku menej ako býva zvykom.

Hrali sme dobre, hlavne prvý tím Outsiterz. Až prekvapivo ľahko sa nám podarilo všetko povyhrávať. Celkom som bol z toho prekvapený a šťastný. Na druhej strane, keď som pozeral hru Outsiterz 2, videl som obrovské nedostatky, ktoré boli veľmi badateľné a do očí bijúce. Hlavným nedostatkom bola skutočnosť, že v tomto tíme chýbali dvaja-traja hráči, čo by vedeli trošku viac podržať a rozohrať disk. Nevadí, po niekoľkých tesných výsledkoch obsadili Out 2 posledné 12. miesto.

Nechcem naše víťazstvo nijak zľahčovať. Koniec koncov z každého víťazstva sa treba tešiť, ale musím priznať, že za posledných pár rokov išla kvalita zúčastnených tímov dole. Neviem, či to bolo zmenou miesta turnaja, alebo neskorým dátumom, každopádne ma mrzí, že sa nezúčastnil žiaden tím, ktorý by nás dokázal výraznejšie potrápiť. Určite by sme si potom víťazstvo vychutnali omnoho lepšie ako teraz.

Organizátorom patria len slová chvály, všetko klapalo. Niet divu, keďže to bol už 15ty ročník :).

Ach, bolo to už dávno, takže všetky detajlíky som už pozabúdal. Hlavne že sme vyhrali. Cieľ splnený.


Branki