Chrast. Česká klasika. Pohodový turnaj, v ktorom ide hlavne o radosť z hry a ja by som ho túto sezónu zaradil medzi oddychovky. Keďže zrejme veľa tímov má rado takúto pokľudnú atmosféru, prihlásilo sa ich viac ako je kapacita turnaja. Usporiadatelia to vyriešili šalamúnsky a pospájali niektoré tímy dokopy. Presne takto sa spojili aj Out a Morthens.
V sobotu ráno pozerám a hľadám spoluhráčov. Vedel som, že nás má byť dosť veľa, ale nevedel som presne ako sa to nakoniec všetko doriešilo a kto hrá so mnou v tíme. Darí sa nám stretnúť sa pri stanoch a snažíme sa trochu rozcvičit pred zápasom. Hra úrovňou pripomína pick up turnaj, teda hlavne z našej strany. Nikto nevie, čo má robiť. K tomu dosť veľa dropujeme a nevieme sa presadiť proti P7edmičke a vcelku poľahky prehrávame. Povedal som si, že takto ďalej to ísť nemôže. Nakázal som rozcvičku pred zápasom, cca 40 min a tam si skúšame pár drilov a zdá sa mi, že sa nám celkom darí sa vyhecovať na ďalšieho súpera. Hra je o poznanie lepšia a kraľujeme tomuto zápasu a slabučkého súpera porážame tuším 15:1. Všetci sa tešia a ideme ďalej. Čaká na nás ďalší súper, taký nejaký rakúsko-český mix. Hráme vyrovnanú partiu a smolne prehrávame o bod. Celkom dobrá hra a myslím si, že najlepší zápas turnaja. Škoda prehry. Proti PD a TM sme už velkú šancu vyhrať nemali a prehrávame s celkom veľkým rozdielom.
Neviem, prečo sme hrali, tak ako sme hrali, ale celkové 10 miesto z 12 vôbec nezodpovedá potenciálu, čo sme na turnaji mali. Celkovo sa mi zdalo, akoby ľudia veľmi rýchlo stratili chuť bojovať. Nepodarilo sa pár prihrávok a už sme hrali veľmi odovzdane. Nechcel som do ľudí nejako extrémne tlačiť, ale myslím, že som asi mohol. Možno by potom z toho mali všetci lepší pocit. Asi aj ja.
Branki.
štvrtok 20. mája 2010
utorok 18. mája 2010
Tom's Turney Brugge 30.4 - 2.5.2010
Je to neuveriteľné, že sa mi tento rok podarilo absolvovať prvý outdoor turnaj 7na7 až začiatkom mája. Preto som sa aj trochu obával, ako sa mi bude hrať na veľkom ihrisku a ako je na tom moja kondička. Taktiež som bol celkom zvedavý, ako sú na tom moji spoluhráči z Feldrenneru. Keď sa nad tým tak zamyslím, uvedomujem si, že je to jeden z posledných veľkých turnajov, na ktorom som ešte nebol. Preto som sa fakt tešil.
Turnaj by som opísal ako veľmi prijemny. Všetko sa hralo na jednom mieste a celé to na mňa pôsobilo veľmi dobre zorganizované. Asi by som povedal že je to turnaj veľkostne o trošku menší ako Windmill v Amsterdame. Veľmi sa mi páčilo, že ihriská boli cca 10 min pešo od centra mesta. Brugge je naozaj pekné historické mesto a stálo za to ísť sa do centra pozrieť aj viackrát. Čo nebolo na tomto turnaji dobré, bolo počasie. Zima, dážď a vietor. Zostava zo Slovenska bola 6 členná. Štyri dievčatá hrali za HB a ja s Andrejom za Feldrenner.
S Feldrennerom to bol pre mňa tento rok prvý turnaj a preto som bol zvedavý, ako nám to spolu znova pôjde. Z minulosti som bol zvyknutý, že vačšinou nebol žiaden problém. Tentoraz sa mi zdalo, hlavne asi preto že zostava bola celkom omladená a doplnená z iných tímov Nemecka, že nešlo všetko tak hladko ako kedysi. Prvé dve hry sme prehrali hlavne kvôli nezohratosti a hľadania vhodnej taktiky pre toto zloženie tímu. Najvačší rozdiel sa mi zdal v absencii pár skúsenejších hádzačov a hra do zóny na dlhú zo začiatku nefungovala ako obvykle. Možno aj to bol dôvod, že som sa aj ja dostal na hendla, aj ked som doposiaľ hrával vo Feldrenneri výhradne longa. Samozrejme, že tento turnaj bol určený na to nájsť správnu hernú konštaláciu, čo si myslím, že sa celkom podarilo a hlavne v sobotu sme hrali o poznanie lepšie a podarilo sa nám aj napriek dvom prehrám v skupine prebojovať až do štvrťfinále. Tam aj naša cesta skončila. Skončili sme nakoniec 7 z 20, čo hodnotím ako celkom dobrý výsledok, ale mali sme aj na prvú 4ku. Škoda.
Ja osobne som si zahral super. Napriek chorobe, ktorú som doliečoval týždeň pred turnajom. Na moje prekvapenie som vládal a celkovo som bol v dobrej hráčskej pohode. Sobotu a Nedeľu som hral v obrannej lajne, z čoho som sa veľmi tešil. Podarilo sa mi dať aj nejaké obrany, čo by určite potešilo každého.
Spomeniem v krátkosti hru Hot Beaches a to konkrétne finále. Dievčatá predviedli heroický výkon a k víťazstvu nechýbalo veľa. Z môjho pohľadu si myslím, že len trocha skúseností z takýchto zápasov. Niektoré dievčatá sa mi zdali byť trocha zakríknuté z tak dôležitej udalosti. Inak potenciál tam je. Takže verím, že v budúcnosti to bude len a len lepšie.
Záver: Turnaj dobrý, mesto pekné a pivo výborné. Určite sa tam budem chcieť ešte niekedy vrátiť.
Branki
utorok 20. apríla 2010
Spirit nie je cena útechy
Spirit Of The Game. Duch hry. Čo to vlastne je? - Jedna zo základných veci, ktorá odlišuje Ultimate frisbee od ostatných športov. Je to základný princíp, od ktorého sa odvíja celkové fungovanie tohto športu a dokonca aj v pravidlách tejto hry sa počíta s tým, že ho bude každý dodržiavať a ctiť. Zdá sa mi, že tejto oblasti sa napriek tomu, aká je to super vec, málo venuje. Preto som sa rozhodol, že o SPIRITe niečo napíšem a priblížim vám, ako vnímam tuto vec ja.
Je to už nejaký čas, odkedy som sa so SOTG stretol po prvý krát a dokonca ani neviem presne, kto a ako mi tento aspekt hry vysvetlil. Každopádne si spomínam, že na prvých tréningoch, ktoré som absolvoval, mi prišlo zvláštne, že počas hry, keď k sebe dobehli protivníci, si tľapli na pozdrav, poprípade sa pri tom pozdravili a predstavili. To mi pripadalo celkom zvláštne, keďže som hrával pred ultimate iné kolektívne športy, ale niečo také som tam nikdy nezažil. Dokonca som bol zmätený a rozmýšľal som, či to nieje taká finta, že on mi podá ruku a potom mi hneď utečie. Poznáte to z bojových filmov, v ringu si podávajú ruku na pozdrav a zrazu hop úder do nosa. Našťastie, nič také sa mi nestalo a dokonca mi to protihráč, ktorý videl, že som nováčik, vysvetlil. Toto bol prvý impulz, kedy som začal šípiť, že je v tomto športe niečo viac ako v ostatných.
Viete, nie je nad pocit keď idete prvý krát na turnaj. Cestou v aute som počúval ako to tam bude prebiehať. Že budú spoločnú raňajky, bude party a veľa zábavy atď. Nemohol som sa dočkať. Tak ako to často býva, lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Napríklad som nevedel, že všetky tímy robia v podstate všetko spolu a že sú všetci kamaráti a súperia proti sebe len na ihrisku a bez ohľadu na to ako zápas dopadne sa všetci pochytajú za ramená a spravia krúžok a poďakujú si za hru. Navyše ma prekvapilo, že sme sa ako tím rozhodovali, komu udelíme cenu SOTG. Pochopiteľne, že som presne nevedel o čo ide a tak som sa len prizeral. Čakal som, čo sa bude diať. Naše rozhodnutie sme odovzdali organizátorom, tak ako všetky ostatné tímy. Na moje prekvapenie sa pri vyhodnotení hneď po vyhlásení prvého miesta vyhlasovala cena Spirit Of The Game a potlesk bol taký, akoby tím, ktorý túto cenu získal, vyhral celý turnaj.
Nedalo mi to a časom som si tento pojem nechal vysvetliť od viacerých hráčov a od každého som počul trošku inú definíciu a trochu iný pohlad na vec. Sám som si spravil názor a zo začiatku som to nebral až tak vážne. Však čo je to za cenu, keď o nej rozhodujú ostatné tímy. Ako sa to potom dá vyhrať? Všimol som si aj také detaily, že väčšinou túto cenu vyhrávali nováčikovské tímy alebo organizátori. Neviem, či to bola náhoda, alebo len zlý systém udeľovania tejto ceny, ale zdala sa mi byť trochu zbytočná.
Mýlil som sa. Zdá sa, že mi SPIRIT bol len zle vysvetlený alebo ľudia, čo mi ho vysvetľovali, nedali tejto veci patričnú váhu a preto som si myslel, že SPIRIT je správanie sa okolo hry. To znamená, že ako veľa sa na protihráča usmievam, aké hry po zápase pre súpera vymyslíme, alebo či im dáme nejaké cukríky a podobne. Až neskôr som si uvedomil, že SOTG je hlavne o úcte k súperovi a úcte k pravidlám. O tom, ako si dokáže tím poradiť so všetkými situáciami na ihrisku a ako dokáže zvládnuť súperovu hru. Keďže nemáme rozhodcu, každý jeden hráč musí poznať pravidlá skoro dokonale a keď si nie je istý, pokojne si môže nechať pravidlo vysvetliť od protihráča. Veď ak máte navzájom medzi sebou rešpekt a úctu, prečo by vás mal klamať. Viem, nie je to vždy jednoduché. Hráte tesný zápas a chýba tak málo k tomu, aby ste vyhrali, tak prečo nepostrčiť pravidlá trochu na svoju stranu. Chyba. Práve v týchto situáciach sa SPIRIT ukáže najviac. Veď je ľahké hrať podľa pravidiel, keď vyhrávate o 10 bodov. Nie je umenie vyhrať, keď podvádzate. Práve naopak, ak chcete aby vás a váš tím všetci oslavovali ako pravých víťazov, musíte vyhrať v medziach pravidiel. Ak ste si všimli, píšem o dodržiavaní pravidiel. Samozrejme, keď je hra vyhrotená, stane sa veľa nechcených porušení pravidiel. Treba si to priznať, vydiskutovať a vyriešiť. Našťastie, pravidlá Ultimate poskytujú riešenie každej situácie. Možno si poviete, veď je to prirodzene a netreba na to nejako extra dávať pozor. V tom prípade vám gratulujem. A poradím vám, všímajte si ostatných spoluhráčov a protihráčov a ak s tým majú problém, pokúste sa im pomôcť a poradiť. Extra dôležitú úlohu v týchto prípadoch má kapitán alebo hocikto iný na ihrisku, kto situáciu dobre videl a vidí, že spoluhráč hlási absolútnu hovadinu. Napríklad vo finále Majstrovstiev Európy rozhodol práve takýto nezmyselne nahlásený call. Ani mi nevadilo to, že sa to nahlásilo, ale to, že to videli snad všetci hráči, diváci a dokonca to zachytili aj fotografi, ale všetci, čo s tym niečo mohli spraviť a zobrať tuto hlášku späť, mlčali. To podľa mňa zamrzelo všetkých, čo tam boli a bolo tam naozaj dosť ľudí. Vtedy dostal SPIRIT asi najväčšiu ranu, akú som kedy videl. Pokiaľ už nechceme takéto veci zažívať, musíme sa SPIRITovo naučiť hrať všetci a obetovať všetko pre to, aby sa SPIRIT postupne z Ultimate nevytratil. Dokonca treba mať odvahu na to obetovať aj titul majstrov európy či sveta.
Ako SPIRIT beriem aj správanie sa vo vnútri tímu. Ono je to všetko prepojené, ak je tím vnútorne vyrovnaný, tak je to vidieť aj navonok. Ide presne o to, že ak aj zlyháte ako jednotlivec, je tam možnosť pomoci od tímu. To je veľká sila, ktorá, ak sa správne použije, vždy končí veľkým potleskom. Verím tomu, že keby to kapitán Anglicka vtedy vzal späť, boli by Angličania bez ohľadu na to, či by zvíťazili alebo nie, oslavovaní ako najväčší tím turnaja. Takto síce vyhrali, ale všetci, čo to videli, mali zmiešané pocity a to je podľa mňa horšie ako to finále prehrať.
Túto úvahu som napísal preto, lebo sa mi zdá, že momentálne na Slovensku začína hrať veľa nových tímov a hráčov. Bol by som rád, aby sa im nestalo to, čo sa stalo mne a až po rokoch hry si uvedomil, aké je to dôležitá súčasť hry. Práve naopak, chcem týmto článkom osloviť všetkých lídrov tímov, či už dlhšie existujúcich, alebo novovzniknutých, aby každému novému hráčovi, ktorému sa chystajú vysvetliť pravidla, začali vysvetľovať práve SPIRITom. Tiež by som odporučil všetkým, aby sa vždy, keď pôjdu na turnaj, snažili cenu SOTG získať. Ako sa to dá? To už nechám na vás :)
Môj sen je, aby naša krajina bola vnímaná ako krajina s najlepším SPIRITom. Prečo? Lebo SPIRIT sa nedá nabehať, nedá sa v ňom nikoho poraziť, dá sa v ňom byť len lepší ako ostatné tímy a to len a len vtedy, ak to oni sami uznajú a ohodnotia. A v tom je najväčšia sila tejto ceny.
Branki
Je to už nejaký čas, odkedy som sa so SOTG stretol po prvý krát a dokonca ani neviem presne, kto a ako mi tento aspekt hry vysvetlil. Každopádne si spomínam, že na prvých tréningoch, ktoré som absolvoval, mi prišlo zvláštne, že počas hry, keď k sebe dobehli protivníci, si tľapli na pozdrav, poprípade sa pri tom pozdravili a predstavili. To mi pripadalo celkom zvláštne, keďže som hrával pred ultimate iné kolektívne športy, ale niečo také som tam nikdy nezažil. Dokonca som bol zmätený a rozmýšľal som, či to nieje taká finta, že on mi podá ruku a potom mi hneď utečie. Poznáte to z bojových filmov, v ringu si podávajú ruku na pozdrav a zrazu hop úder do nosa. Našťastie, nič také sa mi nestalo a dokonca mi to protihráč, ktorý videl, že som nováčik, vysvetlil. Toto bol prvý impulz, kedy som začal šípiť, že je v tomto športe niečo viac ako v ostatných.
Viete, nie je nad pocit keď idete prvý krát na turnaj. Cestou v aute som počúval ako to tam bude prebiehať. Že budú spoločnú raňajky, bude party a veľa zábavy atď. Nemohol som sa dočkať. Tak ako to často býva, lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Napríklad som nevedel, že všetky tímy robia v podstate všetko spolu a že sú všetci kamaráti a súperia proti sebe len na ihrisku a bez ohľadu na to ako zápas dopadne sa všetci pochytajú za ramená a spravia krúžok a poďakujú si za hru. Navyše ma prekvapilo, že sme sa ako tím rozhodovali, komu udelíme cenu SOTG. Pochopiteľne, že som presne nevedel o čo ide a tak som sa len prizeral. Čakal som, čo sa bude diať. Naše rozhodnutie sme odovzdali organizátorom, tak ako všetky ostatné tímy. Na moje prekvapenie sa pri vyhodnotení hneď po vyhlásení prvého miesta vyhlasovala cena Spirit Of The Game a potlesk bol taký, akoby tím, ktorý túto cenu získal, vyhral celý turnaj.
Nedalo mi to a časom som si tento pojem nechal vysvetliť od viacerých hráčov a od každého som počul trošku inú definíciu a trochu iný pohlad na vec. Sám som si spravil názor a zo začiatku som to nebral až tak vážne. Však čo je to za cenu, keď o nej rozhodujú ostatné tímy. Ako sa to potom dá vyhrať? Všimol som si aj také detaily, že väčšinou túto cenu vyhrávali nováčikovské tímy alebo organizátori. Neviem, či to bola náhoda, alebo len zlý systém udeľovania tejto ceny, ale zdala sa mi byť trochu zbytočná.
Mýlil som sa. Zdá sa, že mi SPIRIT bol len zle vysvetlený alebo ľudia, čo mi ho vysvetľovali, nedali tejto veci patričnú váhu a preto som si myslel, že SPIRIT je správanie sa okolo hry. To znamená, že ako veľa sa na protihráča usmievam, aké hry po zápase pre súpera vymyslíme, alebo či im dáme nejaké cukríky a podobne. Až neskôr som si uvedomil, že SOTG je hlavne o úcte k súperovi a úcte k pravidlám. O tom, ako si dokáže tím poradiť so všetkými situáciami na ihrisku a ako dokáže zvládnuť súperovu hru. Keďže nemáme rozhodcu, každý jeden hráč musí poznať pravidlá skoro dokonale a keď si nie je istý, pokojne si môže nechať pravidlo vysvetliť od protihráča. Veď ak máte navzájom medzi sebou rešpekt a úctu, prečo by vás mal klamať. Viem, nie je to vždy jednoduché. Hráte tesný zápas a chýba tak málo k tomu, aby ste vyhrali, tak prečo nepostrčiť pravidlá trochu na svoju stranu. Chyba. Práve v týchto situáciach sa SPIRIT ukáže najviac. Veď je ľahké hrať podľa pravidiel, keď vyhrávate o 10 bodov. Nie je umenie vyhrať, keď podvádzate. Práve naopak, ak chcete aby vás a váš tím všetci oslavovali ako pravých víťazov, musíte vyhrať v medziach pravidiel. Ak ste si všimli, píšem o dodržiavaní pravidiel. Samozrejme, keď je hra vyhrotená, stane sa veľa nechcených porušení pravidiel. Treba si to priznať, vydiskutovať a vyriešiť. Našťastie, pravidlá Ultimate poskytujú riešenie každej situácie. Možno si poviete, veď je to prirodzene a netreba na to nejako extra dávať pozor. V tom prípade vám gratulujem. A poradím vám, všímajte si ostatných spoluhráčov a protihráčov a ak s tým majú problém, pokúste sa im pomôcť a poradiť. Extra dôležitú úlohu v týchto prípadoch má kapitán alebo hocikto iný na ihrisku, kto situáciu dobre videl a vidí, že spoluhráč hlási absolútnu hovadinu. Napríklad vo finále Majstrovstiev Európy rozhodol práve takýto nezmyselne nahlásený call. Ani mi nevadilo to, že sa to nahlásilo, ale to, že to videli snad všetci hráči, diváci a dokonca to zachytili aj fotografi, ale všetci, čo s tym niečo mohli spraviť a zobrať tuto hlášku späť, mlčali. To podľa mňa zamrzelo všetkých, čo tam boli a bolo tam naozaj dosť ľudí. Vtedy dostal SPIRIT asi najväčšiu ranu, akú som kedy videl. Pokiaľ už nechceme takéto veci zažívať, musíme sa SPIRITovo naučiť hrať všetci a obetovať všetko pre to, aby sa SPIRIT postupne z Ultimate nevytratil. Dokonca treba mať odvahu na to obetovať aj titul majstrov európy či sveta.
Foto: EUC 2007 finále OPEN Anglicko - Švédsko za stavu 18:18 (hra do 19). Všimnite si hlavne ten palec a to ze disk už leží na zemi. Hráč bez váhania na nahlásenie "ground" odpovedal "contest" a nikto ďalší s tým nič neurobil. Disk šiel späť. Angličania dali posledný bod a stali sa Majstrami Európy. Sláva im!! :((((
Ako SPIRIT beriem aj správanie sa vo vnútri tímu. Ono je to všetko prepojené, ak je tím vnútorne vyrovnaný, tak je to vidieť aj navonok. Ide presne o to, že ak aj zlyháte ako jednotlivec, je tam možnosť pomoci od tímu. To je veľká sila, ktorá, ak sa správne použije, vždy končí veľkým potleskom. Verím tomu, že keby to kapitán Anglicka vtedy vzal späť, boli by Angličania bez ohľadu na to, či by zvíťazili alebo nie, oslavovaní ako najväčší tím turnaja. Takto síce vyhrali, ale všetci, čo to videli, mali zmiešané pocity a to je podľa mňa horšie ako to finále prehrať.
Túto úvahu som napísal preto, lebo sa mi zdá, že momentálne na Slovensku začína hrať veľa nových tímov a hráčov. Bol by som rád, aby sa im nestalo to, čo sa stalo mne a až po rokoch hry si uvedomil, aké je to dôležitá súčasť hry. Práve naopak, chcem týmto článkom osloviť všetkých lídrov tímov, či už dlhšie existujúcich, alebo novovzniknutých, aby každému novému hráčovi, ktorému sa chystajú vysvetliť pravidla, začali vysvetľovať práve SPIRITom. Tiež by som odporučil všetkým, aby sa vždy, keď pôjdu na turnaj, snažili cenu SOTG získať. Ako sa to dá? To už nechám na vás :)
Môj sen je, aby naša krajina bola vnímaná ako krajina s najlepším SPIRITom. Prečo? Lebo SPIRIT sa nedá nabehať, nedá sa v ňom nikoho poraziť, dá sa v ňom byť len lepší ako ostatné tímy a to len a len vtedy, ak to oni sami uznajú a ohodnotia. A v tom je najväčšia sila tejto ceny.
Branki
utorok 13. apríla 2010
Winter League 10.-11.4.2010
Keďže minule som si nenašiel čas napísať článok hneď, rozhodol som sa neodkladať to a radšej odložiť iné dôležitejšie veci. Len preto, aby som Vám priniesol výbornú správu. Zrejme na prekvapenie všetkých, vrátane mňa samotného sme sa umiestnili na 2. mieste. Prehrali sme len jeden zápas a to s C.U.S.Bologna, ktorý ako si tí bystrejší stihli určite všimnúť, vyhrali celý turnaj. :))
WWL je turnaj s bohatou históriou a zúčastňujem sa ho takmer pravidelne. Za ten čas si pamätám že sa trikrát zmenilo miesto konania a zdá sa mi, že sa stále rozrastá čo do počtu tímov tak do počtu zúčastnených hráčov. Pár veci však stále zostáva rovnakých. Vždy sa hrá na začiatku jari (väčšinou prvý medzinárodný outdoor), vždy sa hrá piati na piatich a vždy sa hrá na umelej tráve. Tento rok sa turnaja zúčastnilo 63 tímov v štyroch divíziách (16 PRO, 13 OPEN, 16 WOMAN a 20 JUNIORS). Slováci mali bohaté zastúpenie vo všetkých kategóriach. Celkovo osem tímov. Ja som hral za Outsiterz štartujúcich v PRO kategórii.
Počasie klasické, aprílové. Ihriská kvalitnejšie ako predchádzajúce roky a Outsiterz TOP tím v najlepšej zostave akú kedy mal. Pri prvom pohľade na základnú skupinu som si povedal, že dostať sa do prvej osmičky nebude vôbec jednoduché. Preto sme išli do všetkých zápasov s plným nasadením a nikoho sme nepodcenili. Najviac si to asi odniesol Yellow Block z Prahy. Hrali sme s nimi prvý zápas a zrejme trochu podcenili našu silu a kým sa spamätali bolo neskoro čokoľvek spraviť pre výsledok . Keďže zo štyroch tímov v skupine postupovali hore len dva, tŕpli až do posledného momentu našej hry s LOL, ktorý rozhodoval o ich postupe. Bolo to napínavé až do konca. Po neuveriteľnom poslednom bode, ktorý sme so šťastím dali, prišli obrovské gratulácie od Pražákov. Nečudo, keďže sme ten posledný bod hrali v podstate pre nich. My by sme postúpili hore aj s prehrou, ale namiesto nich by išiel hore maďarský LOL. O to smutnejšie sa tvárili LOLaci v krúžku po zápase. Nevadí, hra je hra a niekedy treba mať aj to šťastíčko, ktoré momentálne mali Česi.
Iné skupiny som veľmi nesledoval, okrem skupiny s ktorou sme sa mali stretnúť v štvrťfinale. Keďže sa v nej rodili zaujímavé výsledky a všetko sa zamotávalo. Napríklad uvediem len zápas Mental (BA) proti českým PeaceEGG (Písek, CZ). Sledoval som len kúsok a to z dosť veľkej vzdialenosti. Na moje počudovanie, ktoré zvýšilo aj môj záujem o tento zápas bolo to, že Mental prehrával asi 9:4. Nešlo mi to do hlavy a tak som to chvíľku sledoval. Zvláštne bolo, že som sledoval typickú hru Mentalu na akú som zvyknutý. Všetci makali a náskok súpera sa stále zmenšoval. Záver som nevidel, ale pri stave 10:9 pre Mental som si myslel že zápas, ktorý museli na začiatku poriadne zbabrať bez problémov vyhrajú. No nestalo sa tak a neskorej sa dozvedám že na smolu prehrali 10:11. Keďže už mali za sebou jednu tesnú prehru s BigEZ (Viedeň) tento výsledok vyradil z hry o najvyššie priečky jedného z vážnych favoritov turnaja ( Mental skončil v skupine na treťom mieste a celkovo sa umiestnil na deviatom mieste, čo bolo najlepšie možné miesto mimo prvých top ôsmich ).
Možno aj takýmito výsledkami s ktorými zrejme v TOP divízii treba rátať sme do štvrťfinále dostali dosť vyčerpaných maďarských Hallodigaz-e. Očakával som väčší odpor a boj. Bojovalo sa však len na začiatku. Mali sme trošku slabší nástup a spravili sme pár zbytočných chýb, no od približne desiatej minúty, sme zápas bez problémov kontrovali a výhra bola jednoznačná.
Semifinále sme hrali v sobotu ráno proti Catch up z Grazu. Náladu pred zápasom sme mali výbornú. Vedeli sme, že semifinále je už fakt dobrý výsledok. No my sme chceli viac ! Začiatok zápasu Catch up hral zónu. Prehrávali sme 0:3. Zobrali sme timeout povedali sme si čo a ako. Stav 3:3. Catch up zobral timeout. Našťastie nič špeciálne nevymysleli a našou trpezlivou hrou sme zbierali jeden bodík za druhým a vyhrali sme bez zbytočného stresu.
Finále. Nechcem sa o ňom moc rozpisovať, lebo zrejme nebolo až tak zaujímavé. Prehrali sme ho celkom jednoznačne. Bologna bola lepšia a v ten moment, musím priznať, sme príliš veľkú šancu vyhrať nemali. Škoda , možno ma to mrzí aj kvôli divákom, ktorý by si zrejme zaslúžili napínavejší zápas. Nevadí, veľa nám to dalo a vieme na čom máme zamakať. Proste to beriem ako veľkú finálovú lekciu, na ktorú tak skoro nezabudneme.
Skončili sme druhí, čo na tomto turnaji hodnotím ako najlepší výsledok Outsiterz v histórii !
WWL je turnaj s bohatou históriou a zúčastňujem sa ho takmer pravidelne. Za ten čas si pamätám že sa trikrát zmenilo miesto konania a zdá sa mi, že sa stále rozrastá čo do počtu tímov tak do počtu zúčastnených hráčov. Pár veci však stále zostáva rovnakých. Vždy sa hrá na začiatku jari (väčšinou prvý medzinárodný outdoor), vždy sa hrá piati na piatich a vždy sa hrá na umelej tráve. Tento rok sa turnaja zúčastnilo 63 tímov v štyroch divíziách (16 PRO, 13 OPEN, 16 WOMAN a 20 JUNIORS). Slováci mali bohaté zastúpenie vo všetkých kategóriach. Celkovo osem tímov. Ja som hral za Outsiterz štartujúcich v PRO kategórii.
Počasie klasické, aprílové. Ihriská kvalitnejšie ako predchádzajúce roky a Outsiterz TOP tím v najlepšej zostave akú kedy mal. Pri prvom pohľade na základnú skupinu som si povedal, že dostať sa do prvej osmičky nebude vôbec jednoduché. Preto sme išli do všetkých zápasov s plným nasadením a nikoho sme nepodcenili. Najviac si to asi odniesol Yellow Block z Prahy. Hrali sme s nimi prvý zápas a zrejme trochu podcenili našu silu a kým sa spamätali bolo neskoro čokoľvek spraviť pre výsledok . Keďže zo štyroch tímov v skupine postupovali hore len dva, tŕpli až do posledného momentu našej hry s LOL, ktorý rozhodoval o ich postupe. Bolo to napínavé až do konca. Po neuveriteľnom poslednom bode, ktorý sme so šťastím dali, prišli obrovské gratulácie od Pražákov. Nečudo, keďže sme ten posledný bod hrali v podstate pre nich. My by sme postúpili hore aj s prehrou, ale namiesto nich by išiel hore maďarský LOL. O to smutnejšie sa tvárili LOLaci v krúžku po zápase. Nevadí, hra je hra a niekedy treba mať aj to šťastíčko, ktoré momentálne mali Česi.
Iné skupiny som veľmi nesledoval, okrem skupiny s ktorou sme sa mali stretnúť v štvrťfinale. Keďže sa v nej rodili zaujímavé výsledky a všetko sa zamotávalo. Napríklad uvediem len zápas Mental (BA) proti českým PeaceEGG (Písek, CZ). Sledoval som len kúsok a to z dosť veľkej vzdialenosti. Na moje počudovanie, ktoré zvýšilo aj môj záujem o tento zápas bolo to, že Mental prehrával asi 9:4. Nešlo mi to do hlavy a tak som to chvíľku sledoval. Zvláštne bolo, že som sledoval typickú hru Mentalu na akú som zvyknutý. Všetci makali a náskok súpera sa stále zmenšoval. Záver som nevidel, ale pri stave 10:9 pre Mental som si myslel že zápas, ktorý museli na začiatku poriadne zbabrať bez problémov vyhrajú. No nestalo sa tak a neskorej sa dozvedám že na smolu prehrali 10:11. Keďže už mali za sebou jednu tesnú prehru s BigEZ (Viedeň) tento výsledok vyradil z hry o najvyššie priečky jedného z vážnych favoritov turnaja ( Mental skončil v skupine na treťom mieste a celkovo sa umiestnil na deviatom mieste, čo bolo najlepšie možné miesto mimo prvých top ôsmich ).
Možno aj takýmito výsledkami s ktorými zrejme v TOP divízii treba rátať sme do štvrťfinále dostali dosť vyčerpaných maďarských Hallodigaz-e. Očakával som väčší odpor a boj. Bojovalo sa však len na začiatku. Mali sme trošku slabší nástup a spravili sme pár zbytočných chýb, no od približne desiatej minúty, sme zápas bez problémov kontrovali a výhra bola jednoznačná.
Semifinále sme hrali v sobotu ráno proti Catch up z Grazu. Náladu pred zápasom sme mali výbornú. Vedeli sme, že semifinále je už fakt dobrý výsledok. No my sme chceli viac ! Začiatok zápasu Catch up hral zónu. Prehrávali sme 0:3. Zobrali sme timeout povedali sme si čo a ako. Stav 3:3. Catch up zobral timeout. Našťastie nič špeciálne nevymysleli a našou trpezlivou hrou sme zbierali jeden bodík za druhým a vyhrali sme bez zbytočného stresu.
Finále. Nechcem sa o ňom moc rozpisovať, lebo zrejme nebolo až tak zaujímavé. Prehrali sme ho celkom jednoznačne. Bologna bola lepšia a v ten moment, musím priznať, sme príliš veľkú šancu vyhrať nemali. Škoda , možno ma to mrzí aj kvôli divákom, ktorý by si zrejme zaslúžili napínavejší zápas. Nevadí, veľa nám to dalo a vieme na čom máme zamakať. Proste to beriem ako veľkú finálovú lekciu, na ktorú tak skoro nezabudneme.
Skončili sme druhí, čo na tomto turnaji hodnotím ako najlepší výsledok Outsiterz v histórii !
Vždy keď idem domov z ktoréhokoľvek turnaja, ešte plný emócii a zážitkov, rozmýšľam a hodnotím si ho sám pre seba. Tieto moje úvahy mávajú dva scenáre. Prvý keď sa vraciam z turnaja ktorý vyhráme. Prebieha to hladko a prevláda spokojnosť. Druhý keď sa vraciam z turnaja, ktorý nevyhráme. Veľa krát bilancujem čo bolo dobré a v čom asi bola chyba. Najväčší rozdiel medzi týmito dvoma úvahami je to, že v tom druhom prípade veľmi často používam slová ako "KEBY... a ALE....". Tento krát mi za volantom rezonovalo v hlave "Hrali sme výborne, ALE niečo tomu ešte chýbalo. KEBY sme mali viac šťastia, KEBY sme mali viac nabehané ..., KEBY..... tak sme mohli vyhrať, ALE... takto sme skončili druhí.". Tiež si uvedomujem, že keby sa mi stalo, že vždy nastane prvý scenár tiež by ma to nebavilo :)) takže všetko je v poriadku.
Spomeniem ešte jednu zásadnú vec tohto turnaja, ktorú musím zvýrazniť hrubým písmom a cením si ju najviac ako sa len dá a to je fakt, že sme vyhrali SPIRIT OF THE GAME. Huraaaaa
Na záver by som sa rád ospravedlnil všetkým ostatným slovenským tímom, že som ich nespomenul, ale bolo by to zrejme na román opísať všetky príbehy, ktoré sa na turnaji udiali.
Branki
štvrtok 8. apríla 2010
FrisBEERcup Praha 27.3. - 28.3. 2010
Tiež by som tento turnaj ohodnotil ako najkratší dvojdňový turnaj. Keďže prvý zápas sme hrali v sobotu o 14:30 a finále sme dohrali niekedy okolo 15:00 v nedeľu. Taktiež sa zo soboty na nedeľu posúval čas, takže aj spánku bolo o hodinku menej ako býva zvykom.
Hrali sme dobre, hlavne prvý tím Outsiterz. Až prekvapivo ľahko sa nám podarilo všetko povyhrávať. Celkom som bol z toho prekvapený a šťastný. Na druhej strane, keď som pozeral hru Outsiterz 2, videl som obrovské nedostatky, ktoré boli veľmi badateľné a do očí bijúce. Hlavným nedostatkom bola skutočnosť, že v tomto tíme chýbali dvaja-traja hráči, čo by vedeli trošku viac podržať a rozohrať disk. Nevadí, po niekoľkých tesných výsledkoch obsadili Out 2 posledné 12. miesto.
Nechcem naše víťazstvo nijak zľahčovať. Koniec koncov z každého víťazstva sa treba tešiť, ale musím priznať, že za posledných pár rokov išla kvalita zúčastnených tímov dole. Neviem, či to bolo zmenou miesta turnaja, alebo neskorým dátumom, každopádne ma mrzí, že sa nezúčastnil žiaden tím, ktorý by nás dokázal výraznejšie potrápiť. Určite by sme si potom víťazstvo vychutnali omnoho lepšie ako teraz.
Organizátorom patria len slová chvály, všetko klapalo. Niet divu, keďže to bol už 15ty ročník :).
Ach, bolo to už dávno, takže všetky detajlíky som už pozabúdal. Hlavne že sme vyhrali. Cieľ splnený.
Branki
pondelok 15. marca 2010
Blowout 13. - 14. 3. 2010
Ja som tradične hral za Outsiterz 1. Celý týžden som rozmýšlal či hrať či nehrať. Pobolievalo ma stehno a chcel som to doliečiť. Nakoniec sa situácia vyvinula tak, že som hral a na moje prekvapenie ma noha vôbec nebolela. Hralo sa mi fakt príjemne a vychutnával som si hru vo vetre. Aj keď mohlo fúkať trošku menej. Konečne to nebola taká halová nuda kde všetko vždy vychádza. Proste mam rád ten náhodný faktor, ktorý vietor prináša.
Hrali sme celkom dobre a väčšinu zápasov sme hladko vyhrali. Za zmienku stojí len zápas proti ZM, ktorý Nás ako prvý trochu potrápil, ale na moje prekvapenie sme aj tak ku koncu kontrolovali priebeh a víťazstvo sme si bez väčších problémov ustrážili. Posledný sobotnajší zápas sme hrali proti Makakom(MD). Veľmi som sa na to tešil a dokonca som si skočil kúpiť aj turfové kopačky nech sa na tej mokrej umelej tráve nešmýkam ako šašo a konečne tam niečo aj zaCUTujem. :) Zápas prebiehal formou oťukávania a tempo sa mi zdalo byť celkom vlažné. Určite to bolo zapríčinené tým, že v tomto zápase okrem nasadenia do štvrťfinále o nič nešlo. Obe strany si spravili predstavu čo a ako a všetci vedeli že ak sa náhodou stretneme vo finále, bude to úplne iný zápas.(MD:OUT1 8:7)
Sobotnajšia žatva: Štvrťfinále OUT1:Stolicnaya - 10:2, Semifinále OUT1:Rektálka - 10:2, Finále - a tu narazila kosa na kameň. Zápas Slovak clasic OUT:MD sa niesol vo vysokom tempe. Okorenený o vietor priniesol veľa zaujímavých momentov. Veľmi často som od divákov, ktorý hojne obkolesili ihrisko počul tlieskanie, hýkanie aj smiech. Mimochodom par momentov bolo tak komických, že aj ja ako hráč snažiac sa čím najviac sústrediť som sa smiechu nezdržal. :) Prehrali sme :( o dva body. Začiatok nám ušiel, ale ku koncu polčasu sa Nám podaril stiahnuť náskok na rozdiel jedného bodu. Mierne vedenie si MD ešte držal tak cca 2 min pred koncom. Kedy som sa rozhodol vziať osud do svojich rúk a riskantnými hodmi sa snažil rýchlo skórovať a zdramatizovať zápas. Nepodarilo sa. Možno aj kvôli tomu sme prehrali až o 2 body. Ale na moju obhajobu poviem toľko, že skúsiť som to musel lebo či prehráme o jeden alebo o dva je úplne jedno. Nevydalo.. Nezachránil som situáciu. Možno na budúce to budem riešiť inak. Uvidíme. :)
Rád by som spomenul ešte organizáciu, ktorá sa oproti minulým ročníkom dosť zlepšila, aj keď k dokonalosti to malo ešte daleko. Preto dúfam, že aj po tejto stránke bude ďalšie ročníky tento turnaj rásť. Taktiež by som uvítal do budúcna (čiste moje súkromné prianie) účasť aj vyššej konkurencie v podobe silnejších klubov z blízkeho okolia (Vieden?, Praha?). Určite by to tomuto turnaju pridalo šmrnc. Inak obrovská spokojnosť.
Čo už mi na záver iné ostáva ako len všetkým poďakovať.. takže všetkým týmto Ďakujem za super víkend.
streda 3. marca 2010
České halové Majstrovstvá Open, Ženy 27.-28.2.2010
Nechce sa mi moc opisovať hry a podobne blbosti ktoré stále píšem do týchto článkov. Tak to dám len tak skrátene. Zimnica A vyhorela aj so SK posilami so mnou a New-neom. Zimnica B zahrala celkom pekne, tam ten Keso pomohol asi viac ako ja v Ačku :). FUJ so Xaom nešťastne poprehrávali niečo v skupine a už sa to s nimi viezlo celý turnaj. TM ženy kde hrala Peťa neviem ako hrali, ale celkovo 4té. Na záver najväčší výsledok víkendu Zimnica ženy vyhráva zlaté medaily a Beatka chytá posledný bod v zóne a teší sa ako malé dieťa a skáče na všetkých okolo a jej radosť nemá konca kraja :)) neni čudo však je to jej prvé veľké víťazstvo a myslím si, že sa o neho pridelila rovnako veľkým dielom ako všetky ostatné hráčky. Huraaa huraaa huraaa!!!
Ako vždy nakoniec.. Všetkým gratulujem a Ďakujem. PD k titulu ku ktorému prikráčali bez jediného zaváhania GRATULUJEM. Zimnici a nakoniec aj celej českej frisbee scéne, že mi dovolili hrať na MČR ĎAKUJEM.
Neviem ako to bude v budúcnosti, ale nevylučujem, že sa ešte niekedy na MČR objavím. Toto podujatie vo mne zanechalo len tie najlepšie pocity. Takže ešte raz GRATULUJEM víťazom a ĎAKUJEM všetkým za všetko :)))
Branki
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
